BRATISLAVA - Po desaťročiach na nebi zákonných noviel zasvietila práve tá z dielne ministerstva školstva. Novinky sa v ňom majú po 20 rokoch konečne prejaviť naplno a svoj názor na to má aj starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren. Znenie zákona víta a sám tvrdí, že riaditelia a učitelia najdynamickejšej časti hlavného mesta sú pripravení.
Ako vnímate debatu so súkromnými školami na tému školskej novely vo vašom obvode?
- Musím sa priznať, že som veľmi rád, že sa táto diskusia otvorila. Otvorila sa na téme toho, či štátne a súkromné školy poskytujú úplne rovnakú službu. U nás, v Bratislave, je iná situácia, než v iných častiach Slovenska. My si so súkromnými školami veľmi tvrdo konkurujeme. Ak nejaká súkromná školy vyberá hoci len 200 eur školné, čo v Bratislave naozaj nie je veľa, to znamená, že má na každého žiaka dvakrát toľko peňazí, ako naše štátne verejné školy.
Vedia nám tým pádom ukradnúť a preplatiť všetkých najlepších učiteľov a stáva sa to, že tí žiaci, ktorých rodičia majú peniaze a platenie školného si môžu dovoliť, tak dostávajú lepšiu službu oproti deťom, ktoré chodia do štátnych škôl. Naozaj to nebol férový prístup a férový systém.
Ešte koncom minulého roka starostovia mestských častí, vrátane Ružinova, upozorňovali na neistotu pri financovaní materských a základných škôl v dôsledku návrhu školského zákona. Aké konkrétne dopady bude mať táto novela na školy, ktoré sú v područí vedenia Ružinova a aké riziká evidujete?
- Neočakávame žiadne zlé dopady v dôsledku novely. To, čo bolo tento rok dôležité, bol fakt, že prvýkrát prešlo financovanie materských škôl do rúk štátu. Nie je to ale tak, že by štát začal sám platiť škôlky. On nám zobral tieto peniaze a teraz ich posiela škôlkam sám.
Štát nie je dobrý hospodár?
- Tá istá suma peňazí ide cez štát a nie cez obce. My sme sa trošku báli, lebo v minulosti máme skúsenosti o tom, ako štát hospodáril s našimi peniazmi. Tam sme vždycky dopadli zle. Tu by som povedal že 'košeľa je bližšie ako kabát'. Každý si hľadí na to svoje. Naše skúsenosti neboli dobré, no musím povedať, že po novom roku sa javí, že zmena financovania materských škôl nedopadla zle. Aj minimálne u nás v Ružinove, kde máme pomerne veľké materské školy, tak tam tých peňazí je dosť a malo by ich byť dosť aj na budúci rok.
To, čo je najväčším finančným problémom pre samosprávy, nie sú samotné základné a materské školy, ale financovanie služieb, ktoré sú s nimi spojené a sú v originálnej kompetencii. Ide hlavne o školské kuchyne a školské družiny. Tu napríklad len Ružinov dopláca skoro 6 miliónov eur len na vydávanie obedov a na deti v školských družinách.
V rozhovore sa tiež dozviete:
- Či Chren začul aj kritiku zo strany rodičov na novelu školského zákona
- Aké ciele si kladie pre nasledujúci rozvoj školstva v Ružinove
- Aká je spätná väzba riaditeľov a učiteľov na školskú novelu
