BRATISLAVA - Päť vyhasnutých životov študentov, veľa zranených a večný smútok. To, čo sa na Zochovej ulici v Bratislave 2. októbra 2022 odohralo, je ešte stále relatívne čerstvé, aj keď ide už o smutné tretie výročie nehody. Ide o jednu z najtragickejších dopravných nehôd v novodobej histórii Slovenska.
archívne video
Zastávka Zochova, kedysi len obyčajné miesto, kam ľudia prichádzali chytiť spoj, sa stala symbolom nezvratnej straty a neodčiniteľného ľudského zlyhania. Pred tromi rokmi tam 2. októbra krátko po 22:25 hodine neskoro večer opitý vodič a bývalý sekretár Deaflympijského výboru Slovenska Dušan Dědeček vo vysokej rýchlosti s motorovým vozidlom Škoda Superb narazil do skupiny čakajúcich ľudí, prevažne študentov, ktorí sa chystali do škôl.
Štyria boli mŕtvi na mieste, piata študentka podľahla zraneniam až v nemocnici
Štyri mladé životy v podobe Natálie, Richarda, Sashu a Mareka sa v tej chvíli náhle skončili s tým, že ďalší utrpeli vážne zranenia a piata študentka Broňa zraneniam podľahla na ceste do nemocnice. Rodiny obetí odvtedy nesú bremeno, ktoré čas hojí len ťažko, ak vôbec. Spolu s opitým Dušanom Dědečkom sa v aute v tom čase viezol aj jeho syn Lukáš, u ktorého neskôr tiež zistili požitie alkoholických nápojov.
Nehoda mala veľký dosah aj na dopravu v hlavnom meste. Ide o jednu z najviac vyťažených zastávok MHD v rannej a poobednej špičke. Zastávka Zochova bola po nehode až do 13:03 nasledujúceho dňa vyradená z prevádzky, čo skomplikovalo situáciu v meste. Na mieste operovala polícia a zbierala stopy.
Dědeček dostal 15 rokov, dokonca verejne uvažoval nad eutanáziou
Bratislavský krajský súd neskôr potvrdil 15-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody, sedemročný zákaz šoférovania a povinnosť nahradiť spôsobené škody. Rozsudok sa stal právoplatným, hoci generálny prokurátor Maroš Žilinka pôvodne požadoval prísnejší trest.
Až ranné lúče slnka odhalili, ako dopadlo vozidlo Dědečka, ktoré sa od zastávky zastavilo až o niekoľko desiatok metrov. Bolo v dezolátnom stave.
Dědeček počas súdneho pojednávania viackrát vyjadril ľútosť a v októbri 2023, rok po tragédii, v súdnej sieni priznal, že myšlienka žiť s vedomím toho, čo spôsobil, je preňho neznesiteľná. "Mal som tam stáť ja, nie oni," povedal so zlomeným hlasom. Zašiel však ešte ďalej a dodal, že ak by existovala možnosť, požiadal by o eutanáziu. Niektorí v tom uvideli snahu uniknúť zodpovednosti, iní len prejav úprimného zúfalstva človeka, ktorý sa nedokáže vyrovnať s vlastnou vinou.
Rodiny obetí však aj po troch rokoch hľadajú pokoj. Ich strata je nezvratná a aj keď rozsudok priniesol istú formu uzavretia, skutočný pokoj neprišiel. Každé výročie tragédie znovu otvára rany – na Zochovej sa stretávajú príbuzní, priatelia i obyčajní Bratislavčania, aby si pripomenuli, že za číslami v súdnych spisoch stáli konkrétni ľudia, sny a budúcnosť, ktorú niekto zničil v zlomku sekundy.
Tri roky po nehode zostáva Zochova miestom varovania aj výzvy – aby sa tragédie spôsobené ľudskou ľahkovážnosťou už nikdy neopakovali.
