Minister financií Ivan Mikloš (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) dnes popoludní podpísal dohodu umožňujúcu vznik záchranného fondu eurozóny. Krajina tak odblokovala využitie mechanizmu, ktorý má zabrániť opakovaniu dlhovej krízy. informoval o tom vedúci oddelenia komunikácie s verejnosťou ministerstva Mikuláš Gera.
Zmluvou sa ešte bude zaoberať parlament; vláda poslancom odporučila, aby ju schválili. Vznik fondu na dnešnej mimoriadnej schôdzi odobrila vláda, prezident Ivan Gašparovič následne poveril ministra financií, aby dohodu podpísal. Slovensko však so zmluvou súhlasilo s výhradami a k mechanizmu sa zatiaľ nepripojí. "Schválenie zmluvy ešte neznamená schválenie garancií v jednotlivých prípadoch," poznamenal po rokovaní kabinetu Mikloš.
Svoju účasť vláda podmienila napríklad sprísnením dohľadu nad dodržiavaním pravidiel hospodárenia členov EÚ. Európska komisia a Európska centrálna banka by tiež mali preukázať, že problémový štát urobil všetko pre to, aby na finančných trhoch získal peniaze. Pomoc by následne mala krajina dostať v súlade s pravidlami Medzinárodného menového fondu (MMF).
Európska komisia rozhodnutie vlády privítala. "Spolu s ďalšími inštitúciami EÚ, ktorých sa to týka, budeme so Slovenskom pokračovať v rozhovoroch," uviedla hovorkyňa komisie Amelia Torresová.
Na vytvorení zvláštnej finančnej pomoci vo výške 750 miliárd eur sa pred časom dohodli štáty únie s MMF. Fond by mal zabrániť tomu, aby sa v ďalších štátoch eura vyskytla podobná dlhová kríza, akej teraz čelí Grécko. Eurozóna prispeje čiastkou 440 miliárd eur, zvyšok prisľúbili v prípade potreby MMF a Európska komisia. Slovensko by malo garantovať vyplatenie 4,37 miliardy eur.
Grécku ale krajina zrejme nepožičia. Bývalá slovenská vláda premiéra Roberta Fica (Smer-SD) síce súhlasila, že Bratislava pomôže Aténam zhruba 800 miliónmi eur, nový kabinet však podobný krok odmieta. Definitívne o úvere rozhodne až súčasný parlament, v ktorom má koalícia pomerne tesnú väčšinu. Eurozóna však bude môcť Grékom pomôcť aj bez Slovenska, "záchranná akcia" by mala vyjsť na 110 miliárd eur.
Svoju účasť vláda podmienila napríklad sprísnením dohľadu nad dodržiavaním pravidiel hospodárenia členov EÚ. Európska komisia a Európska centrálna banka by tiež mali preukázať, že problémový štát urobil všetko pre to, aby na finančných trhoch získal peniaze. Pomoc by následne mala krajina dostať v súlade s pravidlami Medzinárodného menového fondu (MMF).
Európska komisia rozhodnutie vlády privítala. "Spolu s ďalšími inštitúciami EÚ, ktorých sa to týka, budeme so Slovenskom pokračovať v rozhovoroch," uviedla hovorkyňa komisie Amelia Torresová.
Na vytvorení zvláštnej finančnej pomoci vo výške 750 miliárd eur sa pred časom dohodli štáty únie s MMF. Fond by mal zabrániť tomu, aby sa v ďalších štátoch eura vyskytla podobná dlhová kríza, akej teraz čelí Grécko. Eurozóna prispeje čiastkou 440 miliárd eur, zvyšok prisľúbili v prípade potreby MMF a Európska komisia. Slovensko by malo garantovať vyplatenie 4,37 miliardy eur.
Grécku ale krajina zrejme nepožičia. Bývalá slovenská vláda premiéra Roberta Fica (Smer-SD) síce súhlasila, že Bratislava pomôže Aténam zhruba 800 miliónmi eur, nový kabinet však podobný krok odmieta. Definitívne o úvere rozhodne až súčasný parlament, v ktorom má koalícia pomerne tesnú väčšinu. Eurozóna však bude môcť Grékom pomôcť aj bez Slovenska, "záchranná akcia" by mala vyjsť na 110 miliárd eur.
