Podpredseda SMK Iván Farkas (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA – Zamietnutie pôžičky Grécku vládou SR sa podľa podpredsedu SMK Ivána Farkasa viaže na momentálny stav verejných financií na Slovensku, je ale otázne, či je v súlade s dlhodobými záujmami Slovenska.
„Na jednej strane vláda nemá záujem zúčastniť sa v zmysle princípu solidarity na pomoci Grécku, na druhej strane ale rada príjme pomoc z fondu solidarity EÚ na revitalizáciu povodňami postihnutých obcí,“ uviedol dnes Farkas. Podľa neho je aktuálna otázka, či ak bude Slovensko v budúcnosti v chúlostivej situácii, zriekne sa solidárnej pomoci ostatných členov eurozóny. „Otázne je, aká bude pozícia Slovenska v budúcnosti v dôsledku tohto uznesenia v oblasti čerpania fondov Európskej únie, najmä čo sa týka príprav finančného rámca v nasledujúcom programovom období 2014-2020,“ dodal.
Farkas zároveň pripomenul, že SMK už v máji navrhla zúčastniť sa na solidárnej pomoci Grécku s podmienkou, že participáciu SR na pomoci treba prehodnotiť a prepočítať na základe životnej úrovne obyvateľov v porovnaní s ostatnými členskými krajinami eurozóny. Podľa neho je potrebné zohľadniť riziká, ktoré podľa vyššie uvedeného môžu v budúcnosti nastať.
Vláda dnes zmenila uznesenie predchádzajúcej vlády a schválila ho s odporučením parlamentu pôžičku Grécku neschváliť. "V nadväznosti na výsledky parlamentných volieb, ktoré sa konali 12. júna 2010 a vzhľadom na zmenu vlády Slovenskej republiky, došlo k prehodnoteniu pozície Slovenskej republiky k poskytnutiu finančnej pomoci Helénskej republike. Vláda SR týmto materiálom zaujíma postoj k politickým záväzkom prijatým predchádzajúcou vládou SR," konštatuje sa v materiáli, ktorý dnes schválila vláda. Pomoc Grécku je pritom na rozdiel od eurovalu riešená formou bilaterálnych hotovostných pôžičiek členských štátov eurozóny v celkovej sume 110 mld. eur. Podiel Slovenska na pomoci Grécku predstavuje zhruba 800 mil. eur.
Farkas zároveň pripomenul, že SMK už v máji navrhla zúčastniť sa na solidárnej pomoci Grécku s podmienkou, že participáciu SR na pomoci treba prehodnotiť a prepočítať na základe životnej úrovne obyvateľov v porovnaní s ostatnými členskými krajinami eurozóny. Podľa neho je potrebné zohľadniť riziká, ktoré podľa vyššie uvedeného môžu v budúcnosti nastať.
Vláda dnes zmenila uznesenie predchádzajúcej vlády a schválila ho s odporučením parlamentu pôžičku Grécku neschváliť. "V nadväznosti na výsledky parlamentných volieb, ktoré sa konali 12. júna 2010 a vzhľadom na zmenu vlády Slovenskej republiky, došlo k prehodnoteniu pozície Slovenskej republiky k poskytnutiu finančnej pomoci Helénskej republike. Vláda SR týmto materiálom zaujíma postoj k politickým záväzkom prijatým predchádzajúcou vládou SR," konštatuje sa v materiáli, ktorý dnes schválila vláda. Pomoc Grécku je pritom na rozdiel od eurovalu riešená formou bilaterálnych hotovostných pôžičiek členských štátov eurozóny v celkovej sume 110 mld. eur. Podiel Slovenska na pomoci Grécku predstavuje zhruba 800 mil. eur.
