BRATISLAVA - Nájdený archívny dokument bez majiteľa bude môcť po novom automaticky získať do vlastníctva štát. Nálezca dokumentu by mohol dostať nálezné vo výške desať percent z ceny daného dokumentu. Vyplýva to z novely zákona o archívoch a registratúrach, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR schválili.
„Cenu archívneho dokumentu zisťuje akvizičná komisia Ministerstva vnútra SR, ktorej zloženie a činnosť upraví štatút akvizičnej komisie vydaný Ministerstvom vnútra SR. Akvizičná komisia by mala byť zložená z odborníkov - archivárov, ktorí majú za úlohu posudzovať hodnotu a význam archívnych dokumentov,“ ozrejmil rezort vnútra, ktorý za novelou stojí.
Po novom sa takisto má neuvedenie zdroja archívneho dokumentu považovať za hrubé porušenie bádateľského poriadku. Úprava zároveň rozširuje typy povinných vyhlásení zo strany pôvodcu registratúry. Upravuje tiež výšku pokuty za priestupok a správny delikt. Novela má byť účinná od 15. októbra tohto roka.
Prilba má byť po novom povinná pre lyžiarov mladších ako 18 rokov
Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania novelu zákona o Horskej záchrannej službe (HZS) z dielne ministerstva vnútra. Zmeniť má vekovú hranicu pre povinné nosenie prilby na lyžiarskych tratiach zo súčasných 15 na 18 rokov. Rezort to odôvodňuje zvýšením bezpečnosti. Úpravou sa má tiež zefektívniť HZS a má sa aj zabrániť zneužívaniu jej názvu a znaku.
„Cieľom je reagovať na viaceré problémy z aplikačnej praxe vrátane zabránenia zneužívania označenia HZS a jej znaku. V praxi často dochádza k aplikačným a výkladovým problémom vo vzťahu k možnosti pohybu príslušníkov HZS a iných osôb pri výcviku v teréne chránených území bez predchádzajúceho súhlasu orgánu ochrany prírody. Pravidelný výcvik príslušníkov HZS služby, ako aj osôb odborne spôsobilých na výkon záchrannej činnosti je jedným z predpokladov úspešného výkonu záchrany v horách. Zároveň sa precizujú úlohy a oprávnenia HZS,“ ozrejmilo ministerstvo.
Novelou sa má tiež zriadiť stavovská organizácia Národná asociácia horských záchranárov. „Jej úlohou bude vykonávať odbornú spôsobilosť mimo horských oblastí s použitím lanových techník a hájiť záujmy svojich členov,“ doplnil rezort s tým, že členstvo v nej má byť dobrovoľné. Asociácia by mala tiež podľa neho vydávať pokyny upravujúce požiadavky na bezpečnosť pri horskej vodcovskej činnosti. „Cieľom je zaviesť jednotnosť niektorých postupov pri výkone horskej vodcovskej činnosti a predchádzať prípadným pochybeniam na strane horských vodcov,“ priblížil.
Úpravou sa má zároveň rozšíriť rozsah horskej vodcovskej činnosti o vedenie kurzov technickej pomoci v horách. Precizujú sa ňou i ustanovenia týkajúce sa terénu, v ktorých sa horská vodcovská činnosť vykonáva. Po novom by sa tiež vo vymedzených lokalitách pri záchrannej činnosti s použitím lanovej či horolezeckej techniky mala vyžadovať odborná spôsobilosť obdobne, ako ju majú záchranári v horských oblastiach. HZS by zároveň pri záchrannej činnosti a monitoringu horských oblastí mohla podľa návrhu používať bezpilotné lietadlá. Novela by v prípade schválenia mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.
Poslanci schválili digitalizáciu poskytovania sociálnych dávok
Poskytovanie sociálnych dávok prejde digitalizáciou. O dávky sociálneho poistenia si budú môcť ľudia požiadať elektronicky, naďalej však zostane zachovaná aj papierová forma. Ide najmä o dávky nemocenského, dôchodkového a garančného poistenia, či úrazové dávky. Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý v utorok schválila Národná rada (NR) SR.
„Cieľom návrhu zákona je zavedenie zmien, ktoré umožnia zásadnú modernizáciu procesov súvisiacich s poskytovaním dávok sociálneho poistenia a zefektívnenie sprievodných administratívnych úkonov. Jej hlavným cieľom je v čo najväčšej miere dosiahnuť digitalizáciu postupov a procesov z konzultácií s podnikateľským prostredím,“ uvádza sa v dôvodovej správe.
Tehotenské a materské dávky sa majú stať proaktívnymi, čo znamená, že budú spracovávané a poskytované elektronicky bez podania žiadosti poistencom. Sociálna poisťovňa by ich mohla poskytovať automaticky na základe údajov od lekárov, ako je napríklad očakávaný dátum pôrodu, alebo zamestnávateľa, ako je číslo účtu poistenca. Tento prístup by podľa rezortu zabezpečil rýchlejšie a jednoduchšie získanie dávok.
Digitalizácia by mala odbremeniť aj lekárov, ktorí v súčasnosti potvrdzujú, respektíve zaznamenávajú údaje na listinných žiadostiach. Prechod od papierovej podoby do elektronickej umožní automatický prenos informácií do ďalších systémov a zjednoduší aj urýchli administratívnu prácu lekárov.
Predkladatelia zdôraznili, že od 1. júna 2022 funguje plne digitalizovaný proces len pri potvrdzovaní dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) od jej vzniku až po ukončenie. Tento proces plne nahradil listinné žiadosti o nemocenské dávky a úrazový príplatok. Ostatné žiadosti o dávky sociálneho poistenia však nie sú plne elektronizované.
Poistenci môžu v súčasnosti požiadať o tehotenskú dávku okrem papierového tlačiva aj elektronicky prostredníctvom vyplnenia formulára cez portál slovensko.sk. Pri ostatných dávkach musia zaslať naskenovanú, lekárom potvrdenú žiadosť prostredníctvom všeobecného formulára cez daný portál, avšak v týchto prípadoch nejde o elektronické podanie v pravom zmysle slova. Rezort vysvetlil, že napríklad v procese nemocenských dávok je vo väčšine žiadostí rozhodujúci aj vstup lekára, v súčasnosti tak elektronizácia nie je možná v pravom zmysle.
Nová legislatíva by mala zlepšiť informovanosť spotrebiteľa a udržateľnosť
Novela zákona o ochrane spotrebiteľa by mala priniesť lepšiu informovanosť pri nákupoch najmä vzhľadom na environmentálne a sociálne vplyvy. Zároveň má podporiť udržateľnú spotrebu prostredníctvom podpory opravárenských služieb. Vyplýva to z vládneho návrhu zákona, ktorý v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.
Zákonná lehota na uplatnenie zodpovednosti za chybu veci by sa mala zároveň predĺžiť o jeden rok, ak si spotrebiteľ ako prostriedok nápravy vyberie opravu tovaru. Dĺžka trvania zodpovednosti sa takto predĺži iba raz, v prípade výskytu ďalšej chyby už nedôjde k ďalšiemu predĺženiu trvania zodpovednosti, aj keby si spotrebiteľ opäť zvolil ako prostriedok nápravy opravu. Zároveň by mal byť zavedený nový informačný formulár, ktorý pomôže spotrebiteľom posúdiť a porovnať opravárenské služby.
„Posilňuje sa informovanosť spotrebiteľov o životnosti tovaru, jeho opraviteľnosti, dostupnosti náhradných dielov či softvérových aktualizácií, rozširuje sa zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, o nové praktiky spojené napríklad s predčasným a plánovaným zastarávaním tovarov, používaním netransparentných a nedôveryhodných značiek udržateľnosti či zavádzajúcich environmentálnych tvrdení, takzvaný greenwashing,“ priblížilo Ministerstvo hospodárstva SR v predkladacej správe.
Rezort hospodárstva špecifikoval, že návrh zákona novelizuje právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa na účely prijatia a uverejnenia právnych predpisov potrebných na dosiahnutie súladu vnútroštátnej právnej úpravy s právnymi aktmi Európskej únie.
Poslanci schválili novelizáciu siedmich energetických zákonov
Právnu úpravu účastníkov trhu s elektrinou, rozšírenie niektorých povinností prevádzkovateľov distribučných sústav, ale aj úpravu zdieľania elektriny odberateľmi. Aj tieto zmeny prináša vládny návrh novely zákona o energetike, ktorý v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.
Novela zároveň mení aj zákon o regulácii v sieťových odvetviach, o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, ale tiež zákon o tepelnej energetike, alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, banský zákon a zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR.
Návrh transponuje a implementuje požiadavky v oblasti reformy dizajnu vnútorného trhu s elektrinou, vyplývajúce z nariadení a smerníc Európskeho parlamentu a Rady (EÚ). Novela tiež zavádza čiastočnú transpozíciu smernice o spoločných pravidlách pre vnútorné trhy s obnoviteľným plynom, zemným plynom a s vodíkom. „Čiastočná transpozícia je zameraná najmä na úpravu certifikácie prevádzkovateľa vodíkovej prepravnej siete a úpravu pravidiel fungovania vnútorného trhu s vodíkom,“ uviedlo v dôvodovej správe Ministerstvo hospodárstva SR.
Novelou sa má zriadiť nová činnosť na trhu, a to činnosť organizátora zdieľania. Tá bude podliehať režimu oznamovania a má podporiť rozvoj zdieľania elektriny medzi odberateľmi a uľahčiť administratívne a ďalšie úkony súvisiace s realizáciou zdieľania elektriny. Návrh tiež zakazuje dodávateľom podmieňovať uzavretie zmluvy o dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke elektriny zákazom zdieľať elektrinu alebo obmedzením množstva elektriny, ktoré je možné zdieľať.
Naopak, prevádzkovatelia distribučných sústav budú mať v prípade schválenia novely parlamentom rozšírené povinnosti. Budú musieť zverejňovať na svojich webových sídlach údaje o počte prijatých a odmietnutých žiadostí o pripojenie k distribučnej sústave. Tiež údaje o voľnej distribučnej kapacite a jej výpočte, informácie o podmienkach rezervácie distribučnej kapacity, o podávaní žiadostí o pripojenie k distribučnej sústave a jeho podmienkach a predkladaní požadovaných dokladov k žiadosti o pripojenie v elektronickej forme.
Novela upravuje aj možnosť priamej podpory výroby elektriny z jadrového paliva po júli 2027 formou zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva. Mechanizmus zahŕňa nielen záruku výnosov pre výrobcov elektriny, ale súčasne aj obmedzenie hornej hranice trhových výnosov príslušných výrobných aktív. To má zabrániť situáciám, keď výrobcovia nadmerne profitujú z vývoja na energetických trhoch na úkor odberateľov.
Účasť na tejto forme podpory bude dobrovoľná a má sa vzťahovať na nové investície do výrobných zdrojov od júla 2027. Využitie tejto formy podpory je na rozhodnutí ministerstva po predchádzajúcej notifikácii EK. Novela má nadobudnúť účinnosť postupne, a to 1. novembra 2025, 1. januára 2026 a 1. septembra 2026.
Poslanci sa v závere dňa venovali novele rokovacieho poriadku
Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili prvý rokovací deň 39. schôdze diskusiou o novele rokovacieho poriadku parlamentu. Predložili ju predstavitelia koaličných strán - Tibor Gašpar (Smer-SD), Róbert Puci (Hlas-SD) a Adam Lučanský (SNS). Úprava má priniesť viaceré zmeny, ako rušenie povinnosti čítať pozmeňujúci návrh či úpravy rečníckych časov aj postupu pri hodine otázok.
„Na tvorbe návrhu sa minimálne zo 60 až 70 percent podieľala aj opozícia. Prechádzalo tomu viacero stretnutí, kde sme sa na niektorých navrhovaných zmenách dohodli, no, samozrejme, na niektorých nie. My za koalíciu sme sa rozhodli predložiť návrh v takej podobe, v ktorej sme zapracovali aj tie zmeny, na ktorých zhoda nebola,“ priblížil Gašpar v pléne NR SR.
Úprava podľa neho reaguje na problémy z praxe. „Chceli sme v podstate zefektívniť chod a priebeh rokovania v pléne, ale aj vo výboroch,“ doplnil. Vyzdvihol viaceré navrhované zmeny. Odmietol kritiku o tom, že by sa úpravou malo obmedzovať vystupovanie opozícii. „Ak sa budeme rozprávať o úprave rečníckych časov osôb, ktoré môžu vystúpiť v pléne, tak je to len z toho dôvodu, aby NR SR rokovala plynule a efektívne,“ argumentoval. Avizoval aj prípravu etického kódexu poslanca, na ktorý odkazuje rokovací poriadok. „Úprava ešte nie je dokončená. (...) Chceme k tomu opäť osloviť aj opozičné kluby, ktoré môžu prispieť svojim názorom,“ dodal.
Opozičná poslankyňa Lucia Plaváková (PS) ocenila postup pri príprave zmeny rokovacieho poriadku. „Bola tu snaha naprieč celým politickým spektrom si vypočuť všetky návrhy jednotlivých poslaneckých klubov a prísť s výsledkom, ktorý by mohol byť aj konsenzuálny,“ skonštatovala. Viaceré časti novely vyzdvihla. Poukázala na to, že do finálnej podoby sa zapracovalo aj niekoľko námetov z dielne opozície. Vyjadrila však nesúhlas s niektorými návrhmi. Hovorila napríklad o likvidácii tretieho čítania. Mrzí ju tiež, že sa do novely nedostal návrh PS, aby poslanci mohli čerpať materskú, respektíve rodičovskú dovolenku, počas ktorej by mohol do NR SR nastúpiť náhradník.
Poslanec Ondrej Dostál (SaS) si myslí, že väčšina zmien navrhovaných v úprave je v poriadku. Poukázal na to, že s viacerými prišla aj SaS. Ide okrem iných o presnejšie odôvodňovanie návrhov na skrátené legislatívne konanie. Poslanca preto mrzí, že sa do finálnej podoby dostali aj návrhy, na ktorých nedošlo k zhode. „Považujem to za premárnenú šancu. Mohol to byť spoločný návrh,“ vyhlásil. V tejto súvislosti upozornil na body, s ktorými opozícia nesúhlasí a pre ktoré novelu ako celok nechce podporiť. Kritizoval napríklad návrh skrátenia dĺžky vystúpenia písomne prihlásených poslancov.
Zákonodarcovia sa vrátia do lavíc opäť v stredu (10. 9.). Rokovací deň by mali odštartovať viacerými vládnymi návrhmi. Na programe majú body z dielne ministerstiev zdravotníctva, investícií, spravodlivosti a životného prostredia.
