BRATISLAVA - Ústava SR je najslabšie chránenou spomedzi celej Európskej únie (EÚ). Jej ochranu by posilnilo zvýšenie potrebného počtu poslancov na jej zmenu. Myslí si to ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák. Väčšia ochrana ústavy by podľa neho aj ochránila členstvo Slovenska v Únii. Docent ústavného práva Marek Domin súhlasí, že pravidlá zmeny ústavy treba sprísniť, no zvýšenie počtu poslancov potrebných na jej zmenu z 90 na 100 považuje len za „kozmetickú“ úpravu.
Všetky ostatné členské štáty EÚ chránia svoje ústavy podľa Bujňáka viac, a to cez niektorý zo štyroch modelov. „Tým prvým je tzv. írsky model, podľa ktorého sa na zmenu ústavy vyžaduje referendum. Ďalším je škandinávsky model, založený na tom, že ak sa na zmene ústavy uznesenie parlament, musí túto zmenu potvrdiť novozvolený parlament. Tretí model existuje napríklad v susednom Česku, kde sa na zmenu ústavy vyžaduje kvalifikovaná väčšina v oboch komorách parlamentu. Posledný model zveruje zmenu ústavy jednokomorovému parlamentu, ako je to aj na Slovensku, avšak štáty s týmto modelom vyžadujú dvojtretinovú väčšinu, čo by na Slovensku predstavovalo minimálne 100 poslancov,“ vysvetlil.
Slovenskú ústavu môže meniť trojpätinová väčšina
Slovenskú ústavu môže meniť trojpätinová väčšina, čiže minimálne 90 poslancov, čo predstavuje podľa Bujňáka nižšiu mieru ochrany než je úroveň porovnávaného štandardu. Upozorňuje na riziká slabej ochrany ústavy. „Ak by sa v budúcnosti našlo 90 poslancov, tí dokážu zrušiť súčasnú ústavu a nahradiť ju novou, založenou napríklad na odlišnej forme vlády. Rovnako dokáže 90 poslancov uskutočniť zásadné úpravy súčasnej ústavy, napríklad zdvojnásobiť počet sudcov ústavného súdu, čo by nepochybne malo vplyv na obsah jeho rozhodnutí,“ skonštatoval ústavný právnik. Slovenská ústava zároveň uvádza, že 90 poslancov dokáže zrušiť platný výsledok referenda. „Ak by niekto v budúcnosti chcel dosiahnuť vystúpenie Slovenska z Európskej únie, nepotreboval by k tomu referendum, ale postačovalo by to urobiť ústavným zákonom, ktorý by okrem iného platný výsledok referenda z roku 2003 zrušil. Väčšia ochrana ústavy by preto ochránila aj členstvo Slovenska v Európskej únii,“ dodal.
Pokiaľ by sa ústava dala meniť dvojtretinovou väčšinou, teda 100 hlasmi poslancov, dá sa podľa Bujňáka očakávať nižšia frekvencia jej zmien. Z posledných ústavných novelizácií si dvojtretinovú väčšinu nezískala napríklad novela znižujúca štandard ochrany osobnej slobody z roku 2015, zastropovanie dôchodkového veku z roku 2019 alebo justičná novela z roku 2020, ktorou sa okrem iného zaviedla možnosť kedykoľvek odvolať členov Súdnej rady a ústavnému súdu sa zakázalo preskúmavať ústavné zákony.
Domin hodnotí kladne návrh zvýšiť počet poslancov potrebných na zmenu ústavy. Vo svete však podľa neho existujú výrazne prísnejšie postupy pre zmenu ústav. „Osobne by som sa prikláňal k tomu, aby bolo potrebné zmenu ústavy schváliť v referende. Tým by sa, okrem iného, aj zdôraznil rozdiel medzi zákonodarnou mocou a ústavodarnou mocou, ktorý sa v súčasnosti, najmä medzi laikmi, chápe len ako rozdiel v počte hlasov,“. S návrhom zvýšiť počet poslancov potrebných na zmenu ústavy zo súčasných 90 na 100 prišiel ešte v júni koaličný poslanec parlamentu Ján Ferenčák (Hlas-SD). Novelu predložil do parlamentu, rokovať by sa o nej malo na najbližšej schôdzi, ktorá sa začína 9. septembra.
