SENICA - Na zlepšenie hospodárskej a sociálnej situácie v okresoch Senica a Skalica i priľahlého regiónu uvoľnila vláda viac ako dva milióny eur. Vyše 1,14 milióna eur pôjde na konkrétne projekty samospráv a ďalších organizácií v okresoch Skalica, Senica, Trnava i Piešťany. Vláda o tom rozhodla na stredajšom výjazdovom rokovaní v Senici.
Z ďalších veľkých položiek vláda napríklad vyčlenila 125.000 eur pre projekt obnovy chodníkov na Ulici SNP v meste Holíč, mesto Skalica dostane 155.000 eur na vybudovanie parkoviska s prepojením cesty k sídlu rýchlej zdravotnej pomoci. Mesto Senica, v ktorom sa výjazdové rokovanie vlády uskutočnilo, bude môcť použiť dotáciu vo výške 160.000 eur na prepojenie cyklotrasy v mestskej časti Kunov a v smere zo Senice do Čáčova. Obec Chtelnica dostane 100.000 eur na dofinancovanie centrálneho zdravotného strediska v obci.
Kabinet takisto odsúhlasil 80.800 eur na modernizáciu a opravu mestskej infraštruktúry v Šaštíne-Strážach, 60.000 eur má pomôcť zrekonštruovať chodníky na uliciach Priečna a Bratislavská v obci Kopčany. Obec Hlboké bude môcť použiť 70.000 eur na prestavbu školského bytu na voľnočasové centrum.
Súčasťou uznesenia sú aj úlohy pre jednotlivé rezorty, ktoré majú pripraviť a v určených termínoch zrealizovať opatrenia na zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie a životných podmienok obyvateľov regiónu. Výrazná časť sa týka dopravných projektov. Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) má do konca roka 2026 zabezpečiť veľkoplošnú opravu na ceste prvej triedy I/51 v úseku Senica – Rohov i cesty I/2 v úseku Brodské – Kúty. Podľa uznesenia by rezort dopravy mal spustiť a do konca roka 2027 dokončiť výstavbu nového mostného objektu v obci Jablonica na ceste I/51 cez rieku Myjava. Do polovice budúceho roka by Železnice Slovenskej republiky mali tiež dobudovať nástupisko na železničnej stanici Sekule.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) má do konca roka 2026 zabezpečiť odstraňovanie nánosov, zátarás, stromov a krovín z korýt viacerých vodných tokov a ich prítokov v regióne horného Záhoria.
Vláda takisto schválila 50-tisíc eur pre Maticu slovenskú
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD) dostal úlohu zabezpečiť do konca aktuálneho roka nevyhnutné opravy na vodnej nádrži Bulkovec II, minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) má zasa posúdiť možnosti podpory rozvoja kúpeľnej liečebnej starostlivosti v Kúpeľoch Smrdáky. Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nezávislý) sa má zaoberať možnosťou využiť príspevky Fondu na podporu športu pre rozvoj a modernizáciu športovísk v meste Senica, v spolupráci so samosprávou má hľadať aj možnosti použitia prostriedkov fondu pre projekt multifunkčnej športovej haly v okrese Skalica. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) má posúdiť možnosti posilnenia historického povedomia, ktoré sa týka života, diela národných dejateľov Jána Hollého a Jozefa Miloslava Hurbana a ich pôsobenia na Záhorí.
Vláda takisto schválila 50.000 eur pre Maticu slovenskú v Rimavskej Sobote na zabezpečenie sochy významnému rodákovi Matejovi Hrebendovi pred knižnicou Mateja Hrebendu na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote. „Samotné uznesenie predstavuje 40 krokov a úloh pre jednotlivé rezorty, zamerané na región, v ktorom sme dnes rokovali,“ uviedol predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) po rokovaní vlády, vyzdvihol i to, že účelnosť a adresnosť krokov ocenili aj predstavitelia samospráv.
MO bude prijímateľom financií z plánu obnovy na nemocnicu v Prešove
Vláda určila Ministerstvo obrany (MO) SR ako priameho prijímateľa prostriedkov z plánu obnovy na rozvoj a modernizáciu Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) J. A. Reimana v Prešove. Zmenu prijímateľa odsúhlasil vládny kabinet v stredu na výjazdovom rokovaní vlády v Senici.
Rezort vysvetlil, že zabezpečením výstavby nebola poverená FNsP Prešov, preto nie je vhodné určiť ju za priameho prijímateľa prostriedkov. Dôvodom je, že zatiaľ nespĺňa podmienku zo zákona, konkrétne nevykonáva „úlohy, na ktoré sa poskytujú prostriedky mechanizmu na účely dosahovania míľnikov a cieľov plánu obnovy“. „Na to, aby tieto úlohy začala vykonávať, by bolo potrebné zmeniť organizačné nastavenie realizácie investičného projektu, ako ho schválila vláda SR. To by nielen zaťažilo FNsP Prešov plnením úloh, s ktorých plnením nepočítala a nie je na ne kapacitne pripravená, ale vyvolalo by to aj potrebu vo vysokom štádiu prebiehajúceho projektu zmeniť jeho celé fungujúce nastavenie,“ ozrejmilo MO. Kabinet pripomína, že ministerstvo by tak stále zostávalo realizátorom projektu strategickej investície, ako ho tým poverila, a teda ani formálne by prostriedky na jej realizáciu nemali vynakladať jeho podriadené organizácie, ale ministerstvo samotné.
Rezort obrany podľa vlády spĺňa podmienky byť prijímateľom financií z plánu obnovy, keďže s jeho pôsobnosťou vo vojenskom zdravotníctve počíta aj zákon. Zároveň deklaruje, že zvyšné parametre projektu, sumy a použitia prostriedkov sa nemenia. Nová nemocnica má byť koncovým typom zdravotníckeho zariadenia s celkovým počtom 1009 lôžok s možnosťou plnohodnotnej reprofilizácie na 1200 lôžok. S jej výstavbou sa začalo vlani a podľa harmonogramu by mala byť postavená do roku 2027. Projekt je realizovaný ako strategická investícia. Na výstavbu novej vojenskej nemocnice v Prešove pôjde z plánu obnovy 195 miliónov eur. Zvyšných 255 miliónov eur dofinancuje štát z vlastného rozpočtu, konkrétne z kapitoly rezortu obrany.
Štát vynaloží na výstavu Expo 2027 Belehrad 9,86 milióna eur
Celkové výdavky zo štátneho rozpočtu na Medzinárodnú špecializovanú výstavu Expo 2027 Belehrad dosiahnu sumu 9.859.312 eur, z toho 4.800.000 eur pôjde na realizáciu expozície, 3.059.312 eur na prevádzkové a personálne výdavky a 2.000.000 eur pôjdu na kultúrne a prezentačné podujatia, PR a marketing. Vyplýva to z návrhu z dielne Ministerstva cestovného ruchu a športu SR, ktorý v stredu na svojom výjazdovom rokovaní v Senici schválila vláda.
„Cieľom materiálu je schváliť oficiálnu účasť Slovenskej republiky na Medzinárodnej špecializovanej výstave Expo 2027 Belehrad a zároveň predložiť súhrnnú informáciu o podmienkach účasti SR na tejto výstave, ktorá sa bude konať v Belehrade v Srbskej republike od 15. mája do 15. augusta 2027,“ spresnil predkladateľ.
Predkladateľ navrhuje schválenie vybudovania vlastného pavilónu typu M2 s celkovou rozlohou výstavnej plochy 648 m2, ktorý je z hľadiska kapacitných parametrov, efektívnosti a hospodárnosti považovaný za najvhodnejšiu alternatívu. Tento pavilón sa podľa ministerstva vyznačuje optimálnym pomerom medzi investičnými nákladmi a prevádzkovými nárokmi, čím zaručuje maximálnu efektivitu využitia dostupných zdrojov. Architektonická súťaž by sa mala zrealizovať v septembri 2025 až v marci 2026, jeho projektovanie a výstavba v apríli 2026 až marci 2027. Výstava by sa mala podľa harmonogramu uvedeného v materiáli vyhodnotiť v decembri 2027.
Cenu A. Dubčeka si pri príležitosti Dňa Ústavy SR prevezmú tri osoby
Štátnu cenu Alexandra Dubčeka získajú pri príležitosti štátneho sviatku Dňa Ústavy SR Štefan Grman, Jozef Banáš a Jan Telensky. O udelení cien rozhodla v stredu vláda na výjazdovom rokovaní v Senici. „Komisia ako poradný orgán vlády SR prerokovala podnety na udelenie štátnej ceny Alexandra Dubčeka, pričom na základe hlasovania jej členov postupom podľa príslušných ustanovení štatútu komisie pre posudzovanie podnetov na udelenie štátnej ceny Alexandra Dubčeka odporučila vláde SR udeliť štátnu cenu Alexandra Dubčeka trom osobám,“ uvádza sa v materiáli. Laureátom cenu odovzdá predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).
Štátnu cenu možno udeliť za konkrétny mimoriadny umelecký, športový, podnikateľský, výskumný alebo iný spoločensky významný čin dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku. Udeľuje sa od roku 2018. S udelením štátnej ceny je spojená finančná odmena vo výške 25-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom sa predloží podnet, zaokrúhlený nahor na celé euro.
Do roku 2030 musí byť železničná doprava vo verejnom záujme vysúťažená
Slovensko bude musieť v súlade s nariadením Európskej únie o liberalizácii trhu verejnej osobnej dopravy do roku 2030 vysúťažiť prevádzkovateľov všetkých železničných spojov. Vyplýva to z materiálu Liberalizácia dopravných služieb vo verejnom záujme na železničných a špeciálnych dráhach, ktorý v stredu zobrala na vedomie vláda. Ministerstvo dopravy SR plánuje zverejnenie prvých oznámení o plánovaných súťažiach ešte v tomto roku a samotné vyhlásenie verejných súťaží v prvej etape koncom roka 2026. Víťazné spoločnosti by mali začať prevádzku na prvých tratiach od roku 2029.
Rezort rozdelil súťaže na jednotlivé trate do štyroch etáp. V prvej etape by sa mali vyberať dopravcovia na regionálnych tratiach napríklad v okolí Popradu, Trnavy, Zvolena či Žiliny, v druhej etape pribudnú súťaže na regionálne trate v Novohrade a Horehroní, ale tiež aj na rýchliky z Bratislavy do Banskej Bystrice a zo Zvolena do Košíc. V tretej etape by sa mali pridať súťaže na trate na Zemplíne, Ponitrí či v okolí Košíc a Nových Zámkov. Štvrtá etapa je vyhradená pre trať Bratislava - Dunajská Streda - Komárno.
Cieľom liberalizácie je zvýšiť konkurenčný tlak
„Cieľom liberalizácie je zvýšiť konkurenčný tlak na trhu vnútroštátnej železničnej dopravy za účelom zvýšenia a zlepšenia kvality služieb v osobnej železničnej doprave a zabezpečiť lepší pomer medzi kvalitou a cenou služieb vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave,“ uviedol rezort dopravy v materiáli. Úspešným zavŕšením procesu liberalizácie trhu služieb osobnej železničnej dopravy možno očakávať prínosy v podobe zvýšenia efektívnosti železničného systému, zvýšenia úrovne poskytovaných služieb, vyššej flexibility, prechodu cestujúcej verejnosti z menej ekologického druhu dopravy na železničnú dopravu a s tým spojený pokles negatívnych externých nákladov dopravy.
Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) po rokovaní vlády spresnil, že v pôvodnom návrhu harmonogramu liberalizácie z roku 2022 mali byť najskôr súťažené lukratívne trate a regionálne, ktoré neprinášajú vyššie zisky, by zostali na štátneho dopravcu ZSSK. „Nastavili sme to, myslím si, že tentokrát oveľa spravodlivejšie. To znamená ten, kto si zoberie atraktívnu trať aj prevádzku, tak bude musieť prevádzkovať k tomu aj menej atraktívnu trať,“ dodal Ráž.
