BRATISLAVA - Extrémne vysoké teploty v júni, potom prudké ochladenie, striedanie studených a teplých dní, no veľa zrážok, a teraz opäť vysoké teploty. To je krátke zhrnutie tohtoročného leta, ktoré sa pre mnohých na leto vôbec nepodobá. Napriek tomu sú teploty posledné dni veľmi vysoké, s čím sa zvyšuje aj riziko kolapsov. Čo robiť, aby sme neskolabovali, a čo robiť, ak náhodou pred nami niekto odpadne?
Odborníci poukázali na to, že extrémne vysoké teploty, ktoré sa u nás počas leta vyskytujú čoraz častejšie, predstavujú riziko prakticky pre každého. Vysoké vonkajšie teploty prinášajú rad zdravotných rizík ako prehriatie organizmu, zdravotné komplikácie v podobe zvýšenej telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, či zvracanie.
Archívne VIDEO Ľudia sa počas vysokých teplôt osviežujú rôznymi spôsobmi
S návratom vysokých denných teplôt stúpa aj riziko kolapsu, ktorý je častokrát ako následok prehriatia organizmu. Ten sa prejavuje viacerými príznakmi, ako je zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, rýchly pulz a dýchavičnosť, závrate, nevoľnosť až zvracanie. Odborníci upozorňujú, že dôsledkom prehriatia organizmu môže byť kolaps, kedy človek stratí kontrolu nad svojim telom a jeho odpadnutie je neraz spojené s krátkodobou poruchou vedomia. Pri tepelnom úpale sú hlavnými príznakmi naopak zmätenosť, halucinácie, dezorientácia alebo nadmerné potenie, až po zastavenie potenia (ako neskorý príznak).
Ľudia by sa preto mali držať základným pravidlám, čo robiť, aby sme predišli prehriatiu organizmu a tým aj prípadnému kolapsu. Ktoré to sú?
Základom je správna hydratácia
Alfou a omegou, ako prežiť leto a vysoké teploty v pokoji, je dostatočná hydratácia. Podľa hygienik z Úradu verejného zdravotníctva by mal dospelý človek vypiť aspoň 3 litre tekutín, najlepšie čistej pitnej vody. Vyhýbať by sme sa mali nápojom sladeným, s obsahom chinínu, káve či alkoholu. Nápoje by pritom nemali byť ľadové, ale skôr vlažné. Dôležité je piť aj v prípade, ak smäd necítime. Seniori by mali vypiť denne 1,5-2 litre tekutín. Práve seniori by pritom mali dbať na dostatočný pitný režim. "U starších ľudí sa postupne znižuje až stráca pocit smädu, a niektorí dokonca vedome znižujú príjem tekutín, ak majú zdravotné problémy spojené s častejším močením, inkontinenciou a pod. Tento stav môže mať nepriaznivé dôsledky na zloženie a hustotu krvi a na distribúciu minerálnych látok," uviedli hygienici. Dehydratácia v tomto veku s následným zahustením krvi môže viesť až k trombózam, embóliám, k tvorbe močových kameňov, k zmätenosti, prípadne až k poruchám vedomia. Pozor by si mali dať aj na množstvo sodíka vo vode.
Medzi ohrozené skupiny patria aj deti, pre ktoré je najlepšia čistá pitná voda, ktorú je možno striedať s neperlivými minerálnymi vodami, nesladenými ovocnými a bylinkovými čajmi. Pri deťoch sa líši množstvo prijatých tekutín v závislosti od veku a váhy. U novorodenca sa pohybuje od 60 do 100 ml na kilogram hmotnosti, u batoľaťa 120 ml/kg, u dieťaťa v predškolskom veku je to 100 ml/kg, v školskom veku 70 ml/kg, neskôr sa odporúča za 24 hodín vypiť cca 50 ml na kilogram hmotnosti.
Veľa spraví aj oblečenie
Dbať by sme mali aj na výber správneho oblečenia. Základom je nosiť ľahké, vzdušné a najmä svetlé oblečenie. "Syntetické materiály nie sú vhodné, pretože neumožňujú odparovanie potu. Pozor na zvýšenú fyzickú námahu – robievajte si častejšie prestávky v tieni a v čase medzi 11-15 hodinou sa na slnku nezdržiavajte," upozornili hygienici. Zabúdať by sme mali nemali ani na vhodnú pokrývku hlavy a slnečné okuliare.
Ak by sme podcenili správny výber oblečenia, mohlo by to viesť až k úpalu, ktorý vzniká intenzívnym priamym slnečným žiarením na nechránenú hlavu a zátylok. Prejavuje sa zvýšenou telesnou teplotou, bolesťami hlavy, povrchným a zrýchleným dýchaním, rýchlym pulzom a nevoľnosťou. Rodičia by mali pravidelne kontrolovať, či majú deti pokrývku hlavy, kvalitné slnečné okuliare a natrieť im pokožku ochranným krémom s vysokým ochranným faktorom proti UV žiareniu. Deti mladšie ako jeden rok by sa vôbec nemali vystavovať slnečnému žiareniu.
Aj keď sa odporúča vyhýbať sa priamemu slnečnému žiareniu medzi 11 a 16 hodinou, nie vždy sa to podarí. Mali by sme preto používať aj kvalitný opaľovací krém, ktorý má vysoké SPF, teda ochranný faktor. Zdržiavať by sme sa pritom mali najmä v tieni, prípadne vo vyklimatizovaných priestoroch, v ktorých by mal byť rozumne nastavený teplotný rozdiel. Ak je napríklad vonku 35 stupňov Celzia a v obchode napríklad 20, ide pre telo o veľký teplotný šok, na ktorý taktiež môže reagovať kolapsom.
Primár Oddelenia neinvazívnej kardiológie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) Ján Postulka upozornil na riziká prechodu z príliš horúceho prostredia do príliš chladného a naopak. "Určite to je zaťažujúce, v našich zemepisných šírkach nie sme zvyknutí ani na takéto vysoké teploty. Najhoršie to zvládajú najmä starší ľudia, pacienti s chronickými problémami srdcovo-cievneho, dýchacieho systému, ale aj malé deti, kojenci. Myslieť treba aj na ľudí, ktorí musia pracovať vonku, prípadne v neklimatizovaných priestoroch. Ak prídeme z vonkajška, kde je 36 stupňov, do interiéru, kde je 21 stupňov, organizmus sa snaží udržať stálu telesnú teplotu, a keď prejde do takéhoto chladného priestoru, musí na to zareagovať. A to tým, že stiahne cievy a zvýši sa tlak, čo je určite záťaž pre celý srdcovo-cievny systém. Ale rovnako aj pre dýchací systém a obranyschopnosť či imunitu," priznáva primár Postulka. Napríklad, u astmatikov môže takýto teplotný šok vyvolať záchvat. Poukázal na to, že odporúčaný teplotný rozdiel medzi interiérom a exteriérom 5-7 stupňov, čo v mnohých prípadoch je nedosiahnuteľné.
Ak aj chceme robiť v lete nejaké športové aktivity, mali by sme myslieť na to, že počas najteplejších dní by sme ju mali obmedziť na minimum. Pri cvičení počas horúcich dní by sme mali dbať okrem maximálnej hydratácie aj na príjem minerálov. Cvičiť by sme mali najmä ráno alebo večer.
A rovnako dôležité je myslieť na to, ako sa rozhorúči auto na priamom slnku. Ak tam necháme deti či seniorov, riskujeme obrovský problém - počas pár minút totiž môže teplota narásť aj na 60 stupňov Celzia, čo je nebezpečná úroveň.
Prvá pomoc
Aj keď sa môžeme snažiť viac, alebo menej, nie vždy sa kolapsovým stavom vyhneme. Vo svojom okolí snáď každý z nás pozná niekoho, kto skolaboval, prehrial sa, mal úpal či nebodaj odpadol. Záchranári preto vypísali rady čo robiť, ak vidíme, že niekto evidentne skolaboval z tepla.
"Okamžite premiestnite postihnutého do tieňa alebo chladnej miestnosti, položte ho do polohy v ľahu a podložte mu nohy. Začnite s ochladzovaním tela - použite mokré utierky alebo obklady. Ak je to možné, využite ventilátor na rýchlejšie ochladenie. Ak je osoba pri vedomí, opatrne jej podávajte vlažnú vodu po malých dúškoch (nikdy nie studenú), aby sa predišlo náhlemu zhoršeniu stavu. Následne nechajte postihnutého odpočívať a zotavovať sa, neodchádzajte od neho. Ak sa stav nezlepší do 30 minút alebo sa zhorší, vyhľadajte lekársku pomoc," uviedli bratislavskí záchranári na svojej stránke.
