BRATISLAVA - Nedávny rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci BAJI Trans bude mať podľa advokáta Michala Mandzáka významný vplyv na trestné dovolania. Rozhodnutie považuje za podstatné v tom, že definuje, pri akých opravných prostriedkoch sa má uplatniť miernejšia právna úprava. Najvyšší súd SR by mal podľa advokáta Mareka Paru tento rozsudok zohľadniť aj v dovolacom konaní kauzy televíznych zmeniek, v rámci ktorej si Marian Kočner a Pavol Rusko odpykávajú 19-ročný trest väzenia.
Advokáti Marek Para a Michal Mandzák informujú o najbližších krokoch obhajoby Mariána Kočnera
Mandzák odmieta argumentáciu, že by sa mal rozsudok Súdneho dvora EÚ týkať len správnych sankcií. Ide podľa neho o rozhodnutie v prípade správnych sankcií s trestnoprávnou povahou. Podstatu rozhodnutia vidí v tom, že súd definuje, pri akých opravných prostriedkoch sa má uplatniť miernejšia právna úprava, pričom ju definuje viacerými kritériami.
„Po prvé, nie je rozhodujúca právoplatnosť súdneho rozhodnutia. Toto kritérium sa v plnom rozsahu uplatňuje na trestné dovolanie. Po druhé, nie je rozhodujúce, že daný opravný prostriedok je v zmysle vnútroštátnej úpravy mimoriadny. (...) Po tretie a najpodstatnejší argument, je to dostupný opravný prostriedok, ktorý nie je uplatniteľný s mimoriadnymi ťažkosťami,“ povedal na štvrtkovej tlačovej konferencii.
Para avizoval, že v prípade, ak nebude súdmi rešpektované a aplikované rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, obhajoba vyvinie maximálnu aktivitu na to, aby prinútila SR rešpektovať právo EÚ. Najvyšší súd SR by mal podľa neho konať z úradnej povinnosti a mal by tento rozsudok Súdneho dvora EÚ zohľadniť vo svojej rozhodovacej praxi sám. Na štvrtkovej tlačovej konferencii okrem iného uviedol, že hlavným cieľom obhajoby nie je zníženie trestu pre Kočnera a Ruska v kauze falšovania televíznych zmeniek, ale zrušenie celého rozsudku.
Súdny dvor EÚ reagoval vo svojom rozsudku na otázky Najvyššieho správneho súdu SR vo veci BAJI Trans. Zdôraznil, že zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia Trestného zákona sa vzťahuje aj na sankciu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva kvalifikovaná ako správna sankcia, pokiaľ má v zmysle práva Únie trestnoprávnu povahu. Táto zásada sa musí podľa súdu uplatniť aj na úrovni kasačnej sťažnosti, ak je táto sťažnosť súčasťou riadneho priebehu konania, a to bez ohľadu na to, či sa rozhodnutie, proti ktorému táto sťažnosť smeruje, považuje podľa vnútroštátneho práva za právoplatné.
Podľa Kubinu slúži dovolanie výlučne na nápravu právnych omylov
Mimoriadny opravný prostriedok v podobe dovolania slúži podľa advokáta Petra Kubinu výlučne na nápravu právnych omylov, ktorých sa dopustil súd prvého stupňa alebo odvolací súd pri rozhodovaní o vine a treste. Na sociálnej sieti vyjadril presvedčenie, že nedávny rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci BAJI Trans odsúdeného Mariana Kočnera v kauze televíznych zmeniek na slobodu nedostane.
„Ak by sa mu nakoniec podarilo dosiahnuť zníženie jeho 19-ročného trestu, nebude to pre rozsudok Súdneho dvora EÚ, ale výlučne vďaka novele Trestného zákona prijatej súčasnou vládnou koalíciou,“ podotkol. Poukázal pritom na skutočnosť, že zásada „lex mitior“, teda povinnosť súdu aplikovať v prospech páchateľa so spätnou účinnosťou neskoršiu verziu Trestného zákona, ktorá je pre neho najpriaznivejšia, je trvalou súčasťou Ústavy SR a Trestného zákona.
„Mimoriadne opravné prostriedky slúžia výlučne na nápravu omylov právnych (dovolanie) alebo skutkových (obnova konania), ktorých sa dopustil súd prvého stupňa alebo odvolací súd pri rozhodovaní o vine a treste, pričom dovolacie dôvody a dôvody obnovy konania sú relatívne úzko a taxatívne vymedzené zákonom,“ zdôraznil. To podľa jeho slov znamená, že ak súd zruší právoplatný rozsudok na základe dovolania alebo obnovy konania, vec súčasne vráti na nové konanie buď odvolaciemu, alebo prvostupňovému súdu a tento súd v prípade ukladania trestu je povinný postupovať podľa neskôr účinného zákona, ak je tento pre obžalovaného priaznivejší než zákon, podľa ktorého mu bol uložený pôvodný trest.
Na to, aby najnovší rozsudok Súdneho dvora EÚ pomohol Kočnerovi skrátiť právoplatne uložený trest, sú podľa neho nevyhnutné odpovede na tri otázky - či pri ukladaní trestu išlo o aplikáciu práva EÚ, či zmena zákona znižujúca trestnú sadzbu prijatá po právoplatnosti odsúdenia môže alebo nemôže byť sama o sebe dôvodom na podanie dovolania a či takáto zmena zákona nadobudla účinnosť po uplynutí zákonnej lehoty na podanie dovolania. „Právny základ na ich zodpovedanie spôsobom priaznivým pre odsúdeného neexistuje,“ dodal.
Hovorkyňa Najvyššieho súdu SR Alexandra Važanová na otázku, či bude mať rozsudok Súdneho dvora EÚ vplyv na rozhodovanie súdu v dovolacích konaniach, reagovala, že „predmetná otázka bude senátmi Najvyššieho súdu SR posudzovaná v konkrétnych konaniach“.
