BRATISLAVA - Tohtoročné leto zrejme milovníkov tepla, sucha a stále slnenčného počasia nepríjemne prekvapilo. Najmä na západe krajiny je počasie mimoriadne premenlivé, teplé dni striedajú výrazné ochladenia a úhrny zrážok prekonávajú množstvo zrážok, ktoré padlo počas minulého roku. Polovica prázdnin je za nami a mnohých zaujíma, ako sa bude vyvíjať počasie najbližšie dni a týždňe. Kým jednu skupinu ľudí potešíme, druhú nie.
Tohtoročné leto sa nie a nie rozbehnúť. Aj keď jún bol mimoriadne teplý a suchý, začiatkom júla prišlo výrazné ochladenie, ktoré nie a nie odísť. Pár teplých dní strieda studený front, ktorý so sebou prináša typické aprílové alebo jesenné počasie, s množstvom zrážok, chladnými dňami a silným vetrom. Tí, ktorí čakali pekelné leto podobné tomu, ktoré na Slovensku bolo minulý rok, zrejme ostali sklamaní. Polovica letných prázdnin je za nami a teplých dní by sme v niektorých lokalitách zrejme spočítali na prstoch oboch rúk.
Archívne VIDEO Silné búrky dorazili do Bratislavy
To, že prvé dva mesiace tohtoročného leta boli v porovnaní s minulým rokom premenlivejšie a chladnejšie, potvrdzuje aj meteorológ Pavel Matejovič. Ako však upozornil, treba myslieť na to, že minuloročné leto bolo rekordne teplé. "Podľa klimatologických kritérií však nemožno hodnotiť charakter počasia len na základe porovnania dvoch liet. Priemerná teplota leta sa porovnáva s 30 ročným klimatickým normálom. Aktuálne je platný klimatický normál 1991-2020. V porovnaní s uvedeným klimatickým normálom je predbežná priemerná teplota tohtoročného leta (jún-júl) teplotne nadnormálna s teplotnou odchýlku asi +1 °C od normálu. Jún bol teplotne silne nadnormálny a tiež júl skončí s kladnou teplotnou odchýlkou od dlhodobého priemeru," uviedol Matejovič pre Topky.sk.
Ako ďalej poukázal, tohtoročné leto je špecifické aj ďalšími skutočnosťami - a tými sú okrem premenlivosti aj značné regionálne odlišnosti. Predposledný júlový týždeň bol toho dôkazom. Na juhozápade Slovenska bolo totiž veľa oblačnosti a nižšie denné teploty, naopak, v južnej časti stredného Slovenska bola krátka, ale intenzívna vlna horúčav, pričom v danom týždni tam vystúpili teploty každý deň nad 30 stupňov Celzia, dokonca tam niektoré meteostanice namerali nad 35 stupňov Celzia.
Teplo bolo aj na východnom Slovensku, kde maximálne teploty vystupovali na 30 až 33 °C. "Na väčšine územia Slovenska bol teplotne nadnormálny s odchýlkami od +0,2 °C na západe do +3.3 °C na východe Slovenska. Jedinou stanicou, kde bola teplotná odchýlka záporná, bola bratislavská Koliba," vysvetlil Matejovič s tým, že uvedené regionálne odlišnosti v počasí sú spôsobené atmosférickým frontami, ktoré sa nad naše územie dostávajú do západu. Na západnom Slovensku sa zvykne studený front zvlniť a spomalí svoj postup. Preto sa ochladenie prejaví len v tejto časti Slovenska. Je to spôsobené aj oblačnosťou a zrážkami.
Čo nás čaká najbližšie obdobie?
Matejovič priblížil aj to, aké počasie nás čaká najbližšie obdobie. No pre mnohých nemá dobré správy. "Podľa prognostických modelov by premenlivý charakter počasia mal pokračovať aj v prvej augustovej dekáde. Počasie bude po teplotnej stránke zodpovedať aktuálnej ročnej dobe s maximálnymi teplotami 24 až 28 °C. V druhej augustovej dekáde by mal začať prúdiť od juhozápadu teplý vzduch a nedá sa vylúčiť ani ďalšia vlna horúčav. August ako celok by mal skončiť teplotne nadnormálny s kladnou teplotnou odchýlkou +1 až +2 °C od dlhodobého priemeru," uzavrel.
Európu sužujú horúčavy
V dôsledku extrémnych horúčav zomrelo v talianskom regióne Apúlia v priebehu posledných dní najmenej päť ľudí, informovali tamojšie úrady. Mimoriadne teplé počasie zasiahlo celú južnú Európu vrátane Grécka či Turecka. Horúčavy sužujú okrem pevniny aj taliansky ostrov Sicília. V Palerme, ako aj v ďalších talianskych mestách pred nimi platí najvyšší stupeň výstrahy. Očakáva sa, že tlaková výš z Afriky, ktorú meteorológovia nazvali Kamel, prinesie do južnej časti Talianska teploty až 45 stupňov Celzia.
Na gréckom ostrove Lesbos v stredu vystúpila teplota vzduchu dopoludnia na 38 stupňov Celzia. Grécke úrady pre vysoké teploty nariadili uzavretie obľúbených pamiatok v Aténach vrátane Akropoly počas poludňajších hodín. Zamestnanci doručovateľských služieb, robotníci na stavbách a poľnohospodárski pracovníci dostali pokyn prestať pracovať. DPA vysvetľuje, že grécke zákony takéto opatrenia vyžadujú pre prácu vonku, keď teploty stúpnu nad 40 stupňov Celzia. Tieto hodnoty v krajine očakávajú v stredu, ako aj v nasledujúcich dňoch.
Extrémne horúčavy trápia aj Turecko. V utorok zaznamenali úrady v šiestich z 81 provincií teploty viac ako 40 stupňov Celzia. V stredu sa očakávajú ešte väčšie horúčavy. Turecké ministerstvo životného prostredia v sobotu oznámilo, že meteorológovia zaznamenali na juhovýchode krajiny 50,5 stupňa Celzia, čo je nový celoštátny rekord. Rekordná teplota bola zaznamenaná v piatok 24. júla v Silopi, neďaleko hraníc s Irakom a Sýriou, uviedlo ministerstvo vo svojom príspevku na sieti X s tým, že v celej krajine nameralo 132 meteorologických staníc rekordné teploty za mesiac júl. Ba čo viac, horúčavy zasiahli aj Škandináviu, kde horúčavy trvali dva týždne. V okolí nórskeho mesta Trøndheim dokonca deväť dní po sebe namerali teploty nad 30 stupňov. Pre túto oblasť ide o mimoriadnu udalosť. Vrchol vlny horúčav bol dosiahnutý vo štvrtok 18. júla 25 kilometrov severovýchodne od Trøndheimu, v meste Frosta, kde teplota vystúpila na takmer 35 °C.
