BRATISLAVA - Platy zamestnancov v školstve sa majú zvýšiť. Zaviesť sa má aj príplatok za hodnotenie pedagogického a odborného zamestnanca ako spôsob nadtarifného odmeňovania zamestnancov v závislosti od ich výkonu a kvality práce. Vyplýva to z noviel zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktoré vo štvrtok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. O legislatívnych úpravách rokujú v zrýchlenom režime.
archívne video
V prípade pedagogických a odborných zamestnancov by sa mali platové tarify zvýšiť od 1. septembra o sedem percent a od 1. januára 2026 o ďalších päť percent. Pri učiteľoch vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancoch by malo ísť o navýšenie o sedem percent od septembra tohto roka a o ďalších sedem percent od januára budúceho roka. Tarify sa majú zvýšiť tiež zamestnancom, ktorí pôsobia v rezorte školstva. Nepedagogickí zamestnanci by mali mať novú osobitnú stupnicu platových taríf.
Novela zároveň zavádza možnosť pre riaditeľov škôl odmeňovať pedagogických a odborných zamestnancov príplatkom nad rámec plošného navyšovania platov. Výška odmeny by závisela od úrovní hodnotenia, medzi ktorými by bola vynikajúca úroveň a kvalita alebo veľmi dobrá úroveň a kvalita. Rezort školstva, ktorý za úpravou stojí, predpokladá, že odmeňovanie zamestnancov podľa kvality a výkonu zlepší ich motiváciu a pracovné nasadenie.
Cieľom novely je podľa ministerstva reagovať na potrebu vytvorenia atraktívneho a stabilného pracovného prostredia pre všetkých zamestnancov vzdelávacieho systému. Poukázalo na to, že by sa tak napĺňal záväzok z programového vyhlásenia vlády o raste miezd pedagógov a odborných zamestnancov a zlepšení odmeňovania nepedagogických pracovníkov škôl.
Systém ospravedlňovania vymeškaných hodín žiakov sa má zmeniť
Systém ospravedlňovania vymeškaných hodín sa má zmeniť. Týkalo by sa to žiakov základných a stredných škôl aj detí, ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie v materských školách. Vyplýva to z novely školského zákona, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok posunuli do druhého čítania. O návrhu sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Novela hovorí o dvoch režimoch pri ospravedlňovaní - prísnejšom a voľnejšom. Miernejší režim by mohli uplatňovať školy, ktoré počas sledovaného obdobia školského roka nepresiahnu určitú hodnotu počtu vymeškaných hodín. V takomto prípade by mohli ospravedlniť bez potvrdenia lekára vyšší počet vyučovacích hodín. Novela chce tiež zaviesť možnosť, aby sa školy v priebehu školského roka mohli posunúť zlepšením dochádzky do miernejšieho režimu.
Pre oba režimy by platilo, že škola by mohla žiaka v prípade choroby ospravedlniť bez lekárskeho potvrdenia päť po sebe nasledujúcich kalendárnych dní a materská škola sedem dní. Vo voľnom režime by mohla škola ospravedlniť desať dní za kalendárny mesiac a zároveň najviac 15 dní za posledné dva mesiace. V prísnejšom režime by mohli školopovinní žiaci pre ochorenie vymeškať bez potvrdenia lekára najviac 15 dní za školský polrok. V prípade materskej školy by to vo voľnejšom režime bolo 14 dní za mesiac, respektíve 21 dní za dva mesiace a v prísnejšej verzii najviac 21 dní za školský polrok.
Rezort argumentoval, že cieľom návrhu je upraviť podmienky ospravedlňovania neprítomnosti detí tak, aby sa nezvyšovala administratívna záťaž detských lekárov, ale zároveň nedochádzalo k nárastu absencie.
Poslanci neprijali uznesenia k bezpečnosti škôl ani k platom poslancov
Poslanci Národnej rady (NR) SR na štvrtkovom hlasovaní neprijali uznesenie z dielne opozičných poslankýň Beáty Jurík, Viery Kalmárovej a Ingrid Kosovej (všetky PS) k zvýšeniu bezpečnosti v školách a školských zariadeniach. Poslankyne ním chceli okrem iného opätovne vyzvať na vytvorenie medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá by pripravila postupy a systémové opatrenia na boj proti násiliu na školách. Uznesenie predložili v súvislosti s januárovým útokom na škole v Spišskej Starej Vsi. Plénum Národnej rady neprijalo ani uznesenie k zmrazeniu platov poslancov a poslankýň NR SR, ktoré chceli presadiť poslanci Martin Dubéci, Zuzana Mesterová a Zuzana Števulová (všetci PS).
„Aktuálna situácia výskytu násilia a agresivity na školách a školských zariadeniach vyžaduje nutnosť pravidelne a odborne pripravovať žiakov a zamestnancov na krízové a bezpečnostné situácie ohrozujúce ich zdravie a životy vrátane úpravy materiálno-technických podmienok priestorov škôl a školských zariadení tak, aby zásadným spôsobom prispeli k ochrane života a zdravia žiakov, detí a zamestnancov,“ uviedli predkladateľky.
V uznesení chceli poslankyne zároveň od ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas-SD) žiadať, aby napríklad zabezpečil lepšiu komunikáciu medzi školami pri prestupe žiaka s problémovým správaním či posilnenie právomocí škôl. Parlamentné plénum neschválilo ani ďalšie uznesenie z dielne poslancov opozičného PS. Uznesením k zmrazeniu platov chceli predkladatelia uložiť predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu (Hlas-SD) povinnosť predložiť návrh systému zmrazenia platov poslancov a poslankýň NR SR.
„Slovenská republika v súčasnosti prechádza výraznou ekonomickou konsolidáciou, ktorá negatívne ovplyvňuje životy občanov a firiem. V tejto situácii je každoročné automatické zvyšovanie platov poslancov a poslankýň NR SR a naviazaných náhrad neprimerané a ťažko obhájiteľné, najmä vzhľadom na očakávania, ktoré občania majú od svojich volených zástupcov,“ odôvodnili návrh poslanci.
NRSR odmietla novú formu dohody o študentskej stáži aj nárok na odmenu
K úprave dohody o študentskej stáži a zabezpečeniu finančnej odmeny pre študentov stredných a vysokých škôl nedôjde. Návrh novely Zákonníka práce predložili opoziční poslanci Beáta Jurík a Michal Truban (obaja PS), Národná rada (NR) SR ho vo štvrtok neposunula do druhého čítania.
Predkladatelia navrhovali, aby štát mal povinne uzatvárať dohody o študentskej stáži a finančne ohodnotiť osoby, ktoré pracujú na ministerstvách, v orgánoch štátnej správy a vo všetkých jeho zložkách. V prípade iných zamestnávateľov malo dôjsť k obmedzeniu povinnosti uzatvárať tieto dohody presahujúce dva mesiace.
„Keďže na Slovensku absentuje potrebná právna úprava, mladí ľudia vstupujú na trh práce prostredníctvom síce flexibilných, ale neistých foriem zamestnania a bez skúseností. Zamestnávatelia tiež často siahajú po neplatených stážach, aby nahradili iný pracovný pomer, využívajúc skutočnosť, že mladí ľudia chcú, a kvôli nadobudnutiu potrebných praktických skúsenosti a rozšíreniu svojich kontaktov, často musia akceptovať aj neplatenú prácu. Takýto postup znemožňuje mladým ľuďom nielen dôstojne žiť, ale aj vstúpiť na trh práce,“ argumentovali opoziční poslanci v dôvodovej správe.
Stáže podľa predkladateľov otvárajú mladým ľuďom dvere na trh práce, pričom v apríli 2023 získalo sedem z desiatich študentov prvú pracovnú skúsenosť, či už platenú alebo neplatenú, do šiestich mesiacov od ukončenia stáže. Zároveň do šiestich mesiacov od ukončenia stáže sa podarilo zamestnať viac ako pätine Slovákov, a to väčšinou u rovnakého zamestnávateľa. Ministerstvo financií (MF) SR a Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v stanovisku k návrhu zhodnotili, že novela by mala negatívny vplyv na štátny rozpočet aj podnikateľské prostredie SR.
