KOŠICE - Ústavný súd (ÚS) SR posúdi ústavnosť tohtoročnej novely zákona o neziskových organizáciách, ktorú napadla skupina opozičných poslancov parlamentu. Ich návrh ÚS v stredu prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. Návrhu na pozastavenie účinnosti súd nevyhovel.
Novela podľa hnutia PS ohrozuje základné demokratické princípy a ľudské práva. „Podľa nášho presvedčenia absentuje legitímny cieľ sledovaný zákonodarcom pri obmedzení slobody združovania v podobe uloženia povinnosti mimovládnym organizáciám vypracovávať výkaz s prehľadom darov a hlavne uvedením identifikačných údajov darcov. Takáto povinnosť môže mať a bude mať odstrašujúci účinok na zapojenie darcov a darkýň do podpory niektorých mimovládnych organizácií,“ uviedla predsedníčka Výboru Národnej rady (NR) SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Lucia Plaváková (PS). Upozornila, že zákon trestá mimovládne organizácie aj následným „mocenským vynucovaním“ si tejto povinnosti pokutami.
PS identifikovalo aj zásah do súkromia a ochrany osobných údajov. „Povinné zverejňovanie osobných údajov darcov a darkýň a členov orgánov mimovládnych organizácií je podľa nášho názoru neprimerané, nediferencované a neobsahuje žiadne záruky individuálneho posúdenia rizika zásahu do základných práv dotknutých osôb,“ konštatovala Plaváková. Zverejňovanie osobných údajov bez ohľadu na kontext daru neprejde podľa jej názoru testom proporcionality. Podľa podpredsedníčky Výboru NR SR pre európske záležitosti Beáty Jurík (PS) je zákon o mimovládnych organizáciách aj v rozpore s právom Európskej únie.
ÚS SR posúdi ústavnosť podmienok pri schvaľovaní liekov na výnimku
Ústavný súd (ÚS) SR prijal na ďalšie konanie návrh verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského vo veci zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. Ombudsman napadol právnu úpravu postupu zdravotných poisťovní pri schvaľovaní úhrady lieku na výnimku, teda lieku, ktorý nie je hradený z verejného zdravotného poistenia. ÚS tak posúdi súlad časti zákona s ústavou. Zároveň ÚS v stredu spojil návrh VOP s predchádzajúcim návrhom Správneho súdu v Bratislave do spoločného konania, ktorý sa týka ústavnosti daného zákona. Podľa VOP je právna úprava postupu zdravotných poisťovní v danom prípade ľudskoprávne a ústavnoprávne neudržateľná. Upozornil, že na základe aktuálnej úpravy pacientom nie je zaručený rovnaký prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti.
Dobrovodský tvrdí, že legislatíva v niektorých oblastiach odporuje viacerým článkom Ústavy SR, Medzinárodného paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv, dôstojnosti človeka. Prvý problém vidí v tom, že zákon v súčasnosti nedostatočne reguluje podmienky úhrady lieku a zdravotné poisťovne sa tak riadia vlastnými internými metodikami. „To v praxi vedie k situáciám, kedy poistenci s rovnakou diagnózou, rovnakými medicínskymi indikáciami a rovnakými klinickými potrebami majú zásadne odlišný prístup k úhrade lieku na výnimku,“ upozornil VOP. Zdôraznil, že interné predpisy poisťovní nesmú nahrádzať zákon. Ďalším problémom právnej úpravy je podľa Dobrovodského výdavkový strop, ktorý zdravotným poisťovniam určuje sumu, ktorú môžu minúť na výnimkové lieky.
Časť zákona o zodpovednosti za škodu z verejnej moci je protiústavná
Časť zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie je v súlade s Ústavou SR. Ide o ustanovenie týkajúce sa nesprávneho úradného postupu, ktoré vylučuje nárok na náhradu škody v určených prípadoch. Rozhodol o tom Ústavný súd (ÚS) SR. Novelu zákona, ako aj Správneho súdneho poriadku z roku 2023 napadla vtedajšia prezidentka SR Zuzana Čaputová, vo zvyšnej časti jej návrhu ÚS však nevyhovel.
V rozpore s ústavou je časť paragrafu 9 zákona: „Právo na náhradu škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy nevznikne, ak súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval o primeranom finančnom zadosťučinení, alebo Európsky súd pre ľudské práva v konaní o porušení práva na prejednanie veci v primeranej lehote rozhodoval o spravodlivom zadosťučinení, a to v rozsahu nemajetkovej ujmy spôsobenej skutočnosťami, ktoré pri tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez ohľadu na to, že zohľadnené neboli z dôvodu na strane poškodeného.“
Bývalá prezidentka kritizovala, že k Správnemu súdnemu poriadku bolo prijatých 36 pozmeňujúcich a doplňujúcich bodov, čím došlo k prepísaniu takmer celého pôvodného návrhu novely. Schválené znenie podľa Čaputovej okrem iného v zákone protiústavne stotožnilo inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, respektíve spravodlivého zadosťučinenia ako formy postihu orgánu verejnej moci s inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy ako formy náhrady škody.
