BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu odmietli novelu rokovacieho poriadku parlamentu z dielne opozičných poslancov z klubu Slovensko, Za ľudí a KÚ. Tí ňou chceli riešiť problematiku pitia alkoholu v parlamente. Navrhovali v nej zavedenie testovania na alkohol a iné návykové látky.
Predkladatelia chceli zaviesť možnosť vyzvať poslancov a ďalšie osoby na schôdzi, aby sa podrobili vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo iných návykových látok. „Vyzvať na podrobenie sa vyšetreniu môže predsedajúci z vlastného podnetu alebo na návrh aspoň jedného poslaneckého klubu,“ uvádzalo sa v novele.
Opoziční poslanci chceli tiež presadiť, aby sa vyzvaný podrobil vyšetreniu bezodkladne. „Ak sa osoba odmietne podrobiť vyšetreniu alebo vyšetrenie preukáže prítomnosť alkoholu alebo inej návykovej látky, je povinná opustiť rokovaciu sálu, inak ju predsedajúci vykáže. Ak vykázaná osoba aj po opakovanej výzve odmietne opustiť rokovaciu sálu, predsedajúci môže dať vykázanú osobu vyviesť,“ navrhovali.
Parlament odmietol opozičný návrh na zmrazovanie platov poslancov
Platy poslancov Národnej rady (NR) SR sa nebudú „zmrazovať“. Parlament v utorok odmietol novelu zákona o rokovacom poriadku NR SR z dielne hnutia Slovensko. Navrhovalo, aby sa platy poslancov, ich asistentov, ako aj výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie „zmrazili“ na úroveň platu vo výške určenej v roku 2024. Zmrazenie navrhovali aj pri plate prezidenta SR.
„Akékoľvek navýšenie platov poslancov či prezidenta Slovenskej republiky považujeme v aktuálnej hospodársko-ekonomickej situácii Slovenska za nemorálne. Rovnako je v rozpore s morálkou, že poslanci, ako aj prezident majú mať vyššie platy za to, že bežným ľuďom zrušili viaceré sociálne opatrenia a zaťažili ich vyššími daňami,“ uviedli v dôvodovej správe poslanci hnutia Slovensko.
Poslanec NR SR má podľa zákona nárok na plat vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy za predchádzajúci rok. Plat poslanca NR SR bol v roku 2024 určený vo výške 4076 eur. K platu sa ešte pridávajú paušálne náhrady, ich výška sa líši podľa toho, či je poslanec z Bratislavského kraja alebo z iného. Pokiaľ je z Bratislavského kraja, mesačne dostáva ešte 2574 eur, poslanec z iného kraja má paušálne náhrady vo výške 3003 eur. Výška platu poslanca na rok 2025 ešte nebola zverejnená.
Parlament uznesením odmietol, že by bola novela o neziskovkách ruský zákon
Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli, že by sa na pôde parlamentu prerokovával akýkoľvek „ruský zákon“ o mimovládnych organizáciách. Poukázali na to, že novela o neziskovkách vychádza z európskych štandardov a jediným jej cieľom je transparentnosť v tretom sektore. Zároveň odsúdili, že cieľom organizátorov protestov Nie ruskému zákonu je ochrana súkromných finančných záujmov viacerých činných opozičných predstaviteľov a ich rodín. Vyplýva to z uznesenia, ktoré plénum Národnej rady (NR) SR v stredu prijalo. Do parlamentu ho predložili koaliční poslanci.
„Návrh predkladaného uznesenia jednoznačne deklaruje, že na pôde NR SR nebol prerokovaný návrh zákona, ktorý by oslaboval alebo zneužíval demokratické princípy, na ktorých je postavená Slovenská republika,“ skonštatovali koaliční poslanci.
Odmietli, že by novela bola ruským zákonom. „Cieľom novely zákona je zabrániť prípadnej korupcii a možnému zneužívaniu finančných prostriedkov, respektíve neetickému správaniu sa a možným manipuláciám. Transparentnosť a otvorenosť mimovládnych organizácií je jedným z najdôležitejších aspektov fungovania verejného sektora. Samotné mimovládne organizácie by mali podporiť snahy o prehľadné, správne, efektívne a transparentné narábanie so získanými finančnými zdrojmi,“ podotkli.
Kritizovali protesty s naratívom, že ide o ruský zákon. Označenie vnímajú ako účelové. Koaličníci si myslia, že organizácie by nemali zneužívať občianske právo na zhromažďovanie s cieľom podkopávania dôvery verejnosti v štát a jeho inštitúcie.
Poslanci pokračujú v debate o neziskovkách, vystupuje najmä opozícia
Poslanci Národnej rady (NR) SR pokračujú aj v stredu popoludní v rokovaní o novele zákona o neziskových organizáciách. Parlament pristúpil k procesu hlasovania o novele už dopoludnia, avšak do tretieho čítania sa prihlásilo vyše 50 rečníkov, vo väčšine z radov opozície. Každý má na vystúpenie desať minút, poslanci môžu reagovať faktickými poznámkami v trvaní dvoch minút.
Tretie čítanie sa má podľa rokovacieho poriadku NR SR obmedziť len na tie ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. „V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívno-technických chýb a jazykových chýb,“ píše sa v rokovacom poriadku.Novela z dielne koaličnej SNS prináša viaceré zmeny. Pre organizácie sa má napríklad zaviesť povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti a sprístupňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami. Opozícia víta snahu o transparentnosť v činnosti mimovládok, ale legislatívu treba podľa nej pripraviť až po odbornej diskusii. Z konečného návrhu napokon vypadla časť týkajúca sa lobingu.
