BRATISLAVA - Nezamestnaní by mohli prísť o dávky v hmotnej núdzi, pokiaľ odmietnu ponuku primeranej práce. Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o službách zamestnanosti, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli v stredu do druhého čítania.
Novela tiež rozširuje pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o sprostredkovanie vhodného zamestnania osobe v hmotnej núdzi, či prináša zvýhodnené posudzovanie príjmu z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu po dobu šiestich mesiacov pre tých členov domácnosti, ktorí nastúpia do zamestnania.
„Cieľom návrhu zákona je úprava právneho rámca poskytovania služieb zamestnanosti úradom práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečením činností zameraných na vyhľadávanie pracovného miesta a ponuku vhodného zamestnania s cieľom sprostredkovania zamestnania osobám, ktoré sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,“ uviedlo v dôvodovej správe Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Návrh okrem iného upravuje opatrenia, ktoré by podľa rezortu mali zlepšiť integráciu najzraniteľnejších osôb na trh práce, najmä dlhodobo nezamestnaných a osôb s nízkou kvalifikáciou. K ďalším opatreniam patrí vyňatie daňového bonusu a zamestnaneckej prémie z okruhu príjmov na účely pomoci v hmotnej núdzi, rozšírenie možnosti vykonávania menších obecných služieb aj mimo územia obce, ktorej je člen domácnosti obyvateľom. Novela prináša aj odstupňovanie sumy aktivačného príspevku na tri úrovne podľa miery aktivácie a opätovné zavedenie možnosti vzniku nároku na aktivačný príspevok aj pre zamestnaných.
Svedkovia dostanú po novom pri viacerých trestných činoch ochranu
Legislatíva ochrany svedka sa má zefektívniť a skvalitniť. Rozšíri sa tiež okruh trestných činov, pri ktorých možno svedka zaradiť do programu ochrany. Vyplýva to zo zákona o ochrane svedka, ktorý v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.
"Cieľom návrhu nového zákona je prispôsobiť poskytovanie ochrany a pomoci súčasným podmienkam, skvalitniť zákonnú úpravu v oblasti ochrany svedka a zjednodušiť administratívny, ako aj schvaľovací proces poskytovania ochrany a pomoci," vysvetlil rezort vnútra, ktorý návrh predložil.
Zákon nahradí doterajšiu právnu úpravu z roku 1998. „Inštitút ochrany svedka predstavuje účinný nástroj boja s najzávažnejšou kriminalitou a ide o najvyšší stupeň ochrany svedka, ktorý štát garantuje a ku ktorému sa pristupuje, ak bezpečnosť svedka nie je možné zaistiť iným spôsobom - podľa ustanovení Trestného poriadku,“ vysvetlil tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR.
Zákon definuje, kto sa považuje za ohrozeného svedka a chráneného svedka. „Ohrozeným svedkom je svedok, u ktorého po poskytnutí výpovede alebo dôkazu v prípade vymedzených trestných činov vzniká dôvodná obava ohrozenia jeho života alebo zdravia. Ohrozený svedok sa po splnení zákonných kritérií stáva chráneným svedkom, pomoc a ochranu mu poskytuje príslušný útvar Policajného zboru v rámci tzv. programu ochrany,“ priblížili z MV.
Do programu ochrany sa zaradia svedkovia v ohrození života alebo zdravia, ktorí sú v trestnom konaní o obzvlášť závažnom zločine, zločine spáchanom organizovanou, zločineckou, teroristickou alebo extrémistickou skupinou, o trestnom čine spáchanom z osobitného motívu alebo o trestnom čine terorizmu.
Nová legislatíva ustanovuje aj povinnosti chráneného svedka, ktoré je povinný dodržiavať. "Ich porušením by mohol ohroziť nielen svoj život, ale i tých, ktorí ho chránia," ozrejmil rezort. Súčasťou zákona je aj úprava vykonávania programu ochrany počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, v prípravnom konaní a v konaní pred súdom.
Zavádza sa tiež nová úprava pri ukončení funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Vo funkcii bude končiť po uplynutí funkčného obdobia a až po tom, čo parlament zvolí nového riaditeľa. Zmena má priniesť zachovanie funkčnosti NBÚ. Nový zákon má byť účinný od 1. mája.
Parlament vyslovil súhlas s dohodou medzi EÚ a Kirgizskou republikou
Národná rada (NR) SR v stredu vyslovila súhlas s Posilnenou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou (EÚ) a jej členskými štátmi na jednej strane a Kirgizskou republikou na strane druhej. Zároveň rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa Ústavy SR, ktorá má prednosť pred zákonom.
„Dohoda predstavuje dôležitý krok smerom k posilneniu politickej a hospodárskej spolupráce EÚ so Strednou Áziou. Prehĺbením politického dialógu a posilnením spolupráce v širokej škále oblastí bude základom účinnejšej dvojstrannej spolupráce medzi EÚ a jej členskými štátmi a Kirgizskou republikou. Posilnená dohoda upravuje spoluprácu v oblastiach, ako sú obchod, energetika, vzdelávanie, veda, výskum, životné prostredie, zdravie, zamestnanosť, doprava či bezpečnostná spolupráca. Zaoberá sa aj otázkami právnej spolupráce, právneho štátu, prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a korupcie,“ uvádza sa v predkladacej správe.
Posilnená dohoda má nahradiť Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami, ich členskými štátmi a Kirgizskou republikou, ktorá nadobudla platnosť 1. júla 1999.
Poslanci vyslovili súhlas s rámcovou dohodou medzi EÚ a vládou Malajzie
Národná rada (NR) SR vyslovila súhlas s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou (EÚ) a jej členskými štátmi na jednej strane a vládou Malajzie na strane druhej. Poslanci o tom rozhodli v stredajšom hlasovaní.
„Dohoda stanovuje rámec vzájomne prospešnej spolupráce v hospodárskej a obchodnej oblasti, ako aj v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, vrátane boja proti terorizmu, korupcii a organizovanej trestnej činnosti, či migrácie, taktiež v oblasti životného prostredia, energetiky, zmeny klímy, dopravy, vedy a techniky, zamestnanosti a sociálnych vecí, vzdelávania, poľnohospodárstva, kultúry atď. Obsahuje tiež ustanovenia na ochranu finančných záujmov EÚ. Dôležitá časť dohody je venovaná obchodnej spolupráci, ktorou sa vytvárajú podmienky na uzavretie dohody o voľnom obchode,“ uvádza sa v predkladacej správe.
Dohoda podľa vlády, ktorá materiál na rokovanie predložila, predstavuje krok smerom k zintenzívneniu politickej, regionálnej a globálnej spolupráce dvoch podobne zmýšľajúcich partnerov. „Jej vykonávanie bude mať praktický prínos pre obe strany,“ skonštatoval kabinet. Parlament zároveň rozhodol, že rámcová dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa Ústavy SR, ktorá má prednosť pred zákonmi.
