BRATISLAVA - Generálny tajomník NATO Mark Rutte vo štvrtok navštívi Slovensko. Rokovať bude s prezidentom SR Petrom Pellegrinim a podpredsedom vlády a ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD). Počas dňa sa prihovorí vojakom v Centre výcviku Lešť a zamestnancom a študentom Univerzity Komenského v Bratislave. Na svojom webe o tom informuje Severoatlantická aliancia.
Témou rokovaní s Ruttem bude podľa prezidenta zvyšovanie výdavkov na obranu. Šéf NATO v nedávnom rozhovore pre magazín Politico povedal, že členské štáty Aliancie budú musieť výdavky na obranu zvýšiť výrazne viac než na tri percentá HDP. O tom, koľko by to malo nakoniec byť, sa podľa neho bude rokovať na júnovom samite NATO v Haagu.
VIDEO
Krátkodobé dopravné obmedzenia
Kancelária prezidenta SR na sociálnej sieti informovala, že stretnutie Pellegriniho s Ruttem prichádza v čase intenzívnych rokovaní nielen o trvalom a udržateľnom riešení vojnového konfliktu na Ukrajine, ale aj o bezpečnosti Európy. "Mark Rutte sa tento týždeň zúčastnil na mimoriadnom samite v Paríži, ktorého predmetom boli práve tieto témy. Spoločne s našou hlavou štátu bol minulý týždeň prítomný aj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii," uviedli z Kancelárie prezidenta SR s tým, že štvrtkové rokovanie preto bude príležitosťou nájsť najlepšie riešenie v otázke bezpečnosti Slovenska a európskych krajín.
Bratislavská mestská polícia informovala, že s presunom Rutteho v širšom centre Bratislavy budú spojené krátkodobé dopravné obmedzenia. "Pri jeho presunoch mestom môže dôjsť ku krátkodobým obmedzeniam v doprave nutným na prejazd kolóny vozidiel," upozornila. Zároveň žiada obyvateľov, ktorí budú popoludní a večer v hlavnom meste, aby rešpektovali pokyny polície.
Pred štátmi NATO je náročná debata o zvýšení obranných výdavkov
Slovensko je a bude pevným členským štátom Severoatlantickej aliancie. Nemá nijaký záujem meniť svoje ukotvenie ako v Európskej únii, tak aj v Aliancii. Po stretnutí so šéfom NATO Markom Ruttem to uviedol prezident Peter Pellegrini. Slovensko si podľa neho uvedomuje morálny investičný dlh do vybavenia Ozbrojených síl SR. Pred členskými štátmi NATO je náročná debata o tom, na aké percento má stúpnuť objem výdavkov na zbrojenie a akým tempom tieto výdavky možno dosiahnuť, povedal.
Hlava štátu zdôraznila, že nie je jedno, na čo sa peniaze, ktoré na obranu idú, využívajú. Ako pripomenul, 20 percent by malo ísť na modernizáciu. "Môžem s radosťou povedať, že na Slovensku až 35 percent výdavkov smeruje na modernizáciu a nielen na samotnú existenciu alebo samotné fungovanie armády," vyhlásil. Dodal, že pre Slovensko bude tiež dôležitá vec nielen zväčšiť objem peňazí vyčlenených na obranu, ale aj zvýšenie podielu, ktorý vyčleníme na modernizáciu.
Rutte pripomenul, že na obranu nebude stačiť vynakladať ani tri percentá HDP ročne a na konkrétnom cieli je potrebné dohodnúť sa v rámci Aliancie. Generálny tajomník zdôraznil, že časový harmonogram, ako tento cieľ dosiahnuť, bude musieť byť ambiciózny. O výdavkoch na obranu by sa podľa neho malo rokovať ešte tento rok v Haagu. Hlava štátu deklarovala, že Slovensko je a bude pevným členským štátom Severoatlantickej aliancie a nemá nijaký záujem meniť svoje ukotvenie ako v Európskej únii, tak aj v Aliancii.
EÚ by mala prispieť k mierovým rokovaniam
Trvalo udržateľný mier na Ukrajine nebude podľa prezidenta SR Petra Pellegriniho možný bez istých bezpečnostných garancií, za ktoré bude zodpovedať aj Európska únia (EÚ). Je presvedčený, že by mala byť za rokovacím stolom so sebavedomým správaním a vlastnými návrhmi, ako prispieť k udržateľnosti mieru a zabráneniu ďalšiemu konfliktu. EÚ by sa podľa neho mala dožadovať miesta pri mierových rokovaniach vlastnou iniciatívou. Hlava štátu to uviedla po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.
"Nie je v záujme SR dosiahnuť prímerie na určitý čas a potom, aby sme o pár rokov boli svedkami pokračovania vojenského konfliktu," povedala hlava štátu. Považuje za predčasné hovoriť o tom, aby armády či vojaci iných krajín išli na Ukrajinu. "Nie sú dohodnuté podmienky mieru, nevieme, ako majú vyzerať garancie udržateľnosti," podotkol Pellegrini.
Súčasťou musí byť aj Ukrajina
Z pohľadu Slovenska je logické, že o mieri na Ukrajine začali rokovať dve svetové veľmoci - USA a Rusko, ktoré majú silu. Súčasťou rokovania však musí byť aj Ukrajina, tvrdí prezident SR. "Som presvedčený, že sebavedomým správaním EÚ s vlastnými návrhmi, ako prispieť k udržateľnosti mieru a zabráneniu ďalšieho vojnového konfliktu, musí byť za rokovacím stolom aj EÚ," povedal s tým, že Únia nemá čakať, či ju niekto za rokovací stôl pozve, ale má svoju účasť sama iniciovať. "Ak tak nebude konať a lídri EÚ nebudú schopní prezentovať nejaký postoj Európy, tak budeme svedkami toho, že sa mier dohodne bez nás," dodal.
Rutte taktiež súhlasí s tým, aby EÚ bojovala za svoje miesto pri rokovacom stole vo veci mieru na Ukrajine. Apeluje aj na zapojenie sa do mierovej iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Považuje za dôležité, aby štáty rokovali aj o tom, ako dať bezpečnostné garancie Ukrajine po mierovej dohode.
Pellegrini sa takisto vyjadril k neoficiálnym samitom predstaviteľov štátov Únie, ktoré sú reakciou na rokovania USA a Ruska o Ukrajine. "Nemyslím si, že to bolo úplne šťastné, pretože to neukázalo jednotu Európskej únie. Práve naopak, opäť to ukázalo roztrieštenosť EÚ a tak bude Európa v rámci veľkých geopolitických hráčov aj braná. O toto mám obavy," skonštatoval prezident.
V NATO potrebujeme rýchlu a radikálnu zmenu, tvrdí Rutte
Podľa Rutteho je bezpečnosť ohrozená nielen v Európe, ale po celom svete. Upozornil, že Rusko, ktoré rozpútalo vojnu na Ukrajine obnovuje svoje vojenské kapacity oveľa rýchlejšie než sa očakávalo a "spojilo sa s Čínou, Severnou Kóreou a Iránom."
Aj v prípade, že by došlo k ukončeniu vojny na Ukrajine, podľa generálneho tajomníka NATO hrozby nezmiznú a Aliancia sa "musí pripraviť na intenzívne globálne súperenie". Z tohto dôvodu by mali členské štáty investovať viac do vlastnej bezpečnosti.
"Potrebujeme obrovský skok vpred v našej kolektívnej obrane," tvrdí Rutte, ktorý si myslí, že členské štáty musia investovať "oveľa viac než tri percentá" do svojej obrany, keďže armády jednotlivých krajín majú nedostatky vo viacerých oblastiach vrátane striel dlhého doletu, protivzdušnej obrany alebo logistiky. "Máme veľmi veľa nedostatkov a z dvoch percent ich nedokážeme zaplatiť," uviedol a poukázal, že o budúcej miere výdavkov členov Aliancie na obranu sa rozhodne na tohtoročnom summite NATO v holandskom Haagu.
"Dnes míňame a robíme viac, ale ani zďaleka nie sme tam, kde by sme potrebovali byť. Potrebujeme rýchlu a radikálnu zmenu. NATO je silné, ale potrebujeme byť ešte silnejší," vyhlásil Rutte a vyzdvihol robustné plány Aliancie na obranu členských štátov. "Aby sme ich dokázali naplno implementovať musíme mať viac zdrojov, viac síl a viac možností," povedal.
Bezpečnosť Aliancie však podľa neho závisí aj od prostriedkov, ktorými disponujú ozbrojené sily. Rutte preto vyzval na zvýšenie kapacít v obrannom priemysle. Armády členských štátov potrebujú vybavenie, aby odstrašili kohokoľvek, "čo i len od myšlienky napadnúť nás," vyhlásil.
Rutte vyzdvihol spoluprácu vojakov na Lešti
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte vyzdvihol spoluprácu vojakov v Centre výcviku Lešť, ktoré navštívil počas štvrtkovej návštevy Slovenska. Informoval o tom vedúci tlačového oddelenia Ministerstva obrany (MO) SR Michal Bachratý.
"Mark Rutte vo svojom príhovore pred nastúpenými vojakmi a vojačkami zo Slovenska, Španielska, Portugalska, Česka, Slovinska, Rumunska, USA a Turecka vyzdvihol ich vzájomnú spoluprácu pri ochrane východného krídla Aliancie," priblížil hovorca.
Bachratý ozrejmil, že minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) oboznámil Rutteho s podmienkami výcviku a predstavil mu priestory, kde príslušníci ozbrojených síl získavajú tréningové skúsenosti a zlepšujú svoje bojové schopnosti.
