BRATISLAVA – Čísla hovoria jasnou rečou. Slovensko sa v najcitovanejšom rebríčku vnímania korupcie (CPI), zostavovanom každoročne centrálou Transparency International v Berlíne, prepadlo o dvanásť pozícií. Momentálne sa nachádzame na 59. miesto spomedzi 180 krajín. Ako upozornilo Transparency International Slovensko, medziročne ide o historický prepad, došlo k nemu z dosiaľ najlepšieho 47. miesta.
archívne video
Mimovládka upozornila na to, že pokles skóre o 5 bodov z 54 na aktuálnych 49 bodov zo sto možných je mimoriadny. Platí totiž, že čím vyššie skóre, tým menej korupcie. „V aktuálnom vydaní sa rovnako ako my medziročne prepadlo iba šesť ďalších krajín a viac iba jediná (Eritrea o -8 bodov). Z hľadiska skóre aj umiestnenia sme tak klesli na úroveň výsledkov zo sklonku tretej Ficovej vlády po vraždách Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej,“ uviedli.
„Globálny rebríček vnímania korupcie sa zostavuje na základe indexov nezávislých inštitúcií mapujúcich rok až dva dozadu. Slovenska sa týkalo 10 z nich, pričom 9 zachytávalo už obdobie štvrtej vlády Roberta Fica. Na rozdiel od vlaňajšieho umiestnenia, ktoré ešte reflektovalo obdobie predchádzajúcich vlád Eduarda Hegera a čiastočne aj Ľudovíta Ódora, ide už o vizitku aktuálnej vlády,“ pripomenuli.
Prudkému poklesu Slovenska venuje centrála Transparency pozornosť aj v sprievodnej analýze o vývoji v krajinách Západnej Európy a EÚ. „Viaceré reformy oslabili protikorupčné mechanizmy a obchádzali zapájanie verejnosti. Vláda zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a Národnú kriminálnu agentúru, ktoré boli zodpovedné za boj proti korupcii a závažnej kriminalite. V kombinácii so skrátením premlčacích lehôt, zmiernením trestov za korupciu a upustením od hroziacich trestov, viedli tieto zmeny k obmedzeniu schopnosti stíhať páchateľov ako i k beztrestnosti v niektorých významných kauzách,“ uviedli. Poukazujú tiež na politické nominácie, obchádzanie štandardných legislatívnych postupov a vládne podkopávanie nezávislých inštitúcií a médií, spolu s útokmi na mimovládne organizácie cez naratívy o „zahraničných agentoch“ na ruský štýl.
Slovensko zaznamenalo prepad aj medzi krajinami Európskej únie. „V rebríčku CPI za rok 2024 narástlo aj zaostávanie Slovenska za priemerom krajín Európskej únie. Kým vlani sme na priemer EÚ strácali 10 bodov, aktuálne je to už 13 (49 vs. 62 bodov). Horšie ako my bolo na tom len päť krajín EÚ Chorvátsko (63. miesto), Malta (65.), Rumunsko (65.), Bulharsko (76.) a posledné Maďarsko (82.). Vyrovnalo sa nám Grécko (59.) a predstihol Cyprus (46),“ uviedlo TIS.
Česi aj Poliaci sú pred nami
Naopak, medzi krajinami s najmenej pociťovanou korupciou na svete zostávajú Dánsko so skóre 90 bodov, Fínsko (88) a Singapur (84), ktorý na tretej priečke vystriedal Nový Zéland (83). „Z postkomunistických krajín sa najvyššie drží Estónsko, ktoré so 76 bodmi figuruje aktuálne na 13. pozícii na svete. Z krajín Vyšehradskej štvorky sú pred nami Česko (46. pozícia a skóre 56) a Poľsko (53. so skóre 53 bodov), ktoré si tiež mierne pohoršili. Ďalej padá aj Maďarsko, ktoré zostáva v EÚ beznádejne posledné (82. pozícia so 41 bodmi),“ uviedli.
Na chvoste rebríčka je Južný Sudán (180. pozícia a 8 bodov), Somálsko (179. a 9 bodov) a Sýria (177. a 12 bodov) a (178. miesto a 10 bodov). Z európskych štátov sa opäť najhoršie umiestnilo upadajúce Rusko (154. so skóre 22), korupcia zostáva veľkým problémom aj na ním napadnutej Ukrajine (105. a 35 bodov).
Transparency tiež poukazuje na to, že za posledné desaťročie dokázalo odolnosť voči korupcii výraznejšie zvýšiť iba 24 zo 180 krajín, kým v 32 štátoch sa situácia citeľne zhoršila. „Až dve tretiny krajín nedosiahli v aktuálnom rebríčku ani polovicu možných bodov, aktuálne sa k nim zaradilo aj Slovensko so 49 bodmi,“ poznamenali.
