BRATISLAVA - Slovensko postupne stráca konkurencieschopnosť v regióne strednej Európy, čo môže mať dlhodobé negatívne dôsledky na trh práce aj ekonomický rast. Upozorňuje na to Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (AZPD), podľa ktorej sa Slovensko už stalo najdrahšou destináciou na výrobu a zamestnávanie v rámci V4 a Rakúska. Hlavnými faktormi sú podľa zamestnávateľov vysoké dane, odvody a rastúce fixné náklady, ktoré brzdia nové investície a ohrozujú existujúce podniky.
Slovensko je dlhodobo vnímané ako exportná krajina, no menej sa hovorí o tom, že rovnako stojí aj na zahraničných investíciách. Kým naše výrobky smerujú do zahraničia, zahraničných investorov sa snažíme prilákať k nám. Až 93 % investícií pochádza z krajín EÚ, Veľkej Británie a USA, čo je kľúčový faktor, ktorý je potrebné zohľadniť pri akýchkoľvek úvahách o hospodárskom smerovaní Slovenska.
„Sme súčasťou globálneho trhu a regiónu strednej Európy, kde sa o investície súperí. V tomto regióne však strácame konkurencieschopnosť. Krajiny ako Česko, Poľsko, Maďarsko či Rakúsko ponúkajú stabilnejšie a výhodnejšie podnikateľské prostredie. Slovensko má najvyššiu korporátnu daň v regióne (24 %), ako jediné z eurozóny zaviedlo daň z finančných transakcií, zvýšilo stropy pre sociálne odvody a navýšilo fixné náklady firiem. Týmto nastavením strácame schopnosť súťažiť o nové investície, ale aj o výrobu nových produktov u etablovaných investorov,“ upozorňuje Asociácia.
Bez nových investícií nebudú pracovné miesta ani vyššie platy
Aj keď na najbližšie dva, tri roky má slovenský priemysel zabezpečenú výrobu, je podľa AZPD potrebné pozerať dopredu. Už dnes sa začína rozhodovať o tom, kam budú smerovať nové projekty – a pri súčasnom nastavení Slovensko nie je v tomto rozhodovaní vo výhodnej pozícii. “Reálne hrozí, že do krajiny prestanú prichádzať nové projekty a dobre platené pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou sa na Slovensku nebudú otvárať. V porovnaní s Českou republikou je dnes totiž zamestnanie vysokokvalifikovaného odborníka na Slovensku pre firmy takmer o 17 % drahšie, zatiaľ čo samotný zamestnanec zarobí v čistom o 8 % menej. Tento nepomer ovplyvňuje rozhodovanie na oboch stranách – zamestnanci preferujú lepšie platy a zamestnávatelia nižšie náklady,“ upozorňuje AZPD.
Problémom je podľa zamestnávateľov, že pri konsolidácii verejných financií sa Slovensko rozhodlo využiť takmer výlučne zvyšovanie daňového zaťaženia (96 % opatrení), pričom na šetriace opatrenia v štátnej správe pripadli len 4 %. Výdavky štátu tak naďalej rastú. Tento trend je podľa Asociácie dlhodobo neudržateľný. Ak nové investície neprídu a ekonomický rast sa spomalí, môže to v budúcnosti znamenať nutnosť zásadných úprav výdavkovej politiky štátu a tlaku na ďalšie zvyšovanie daňového zaťaženia.
Slovensko v pasci priemernosti
AZPD upozorňuje, že problémom nie sú len ekonomické opatrenia, ale aj celkové smerovanie krajiny. Slovensko sa podľa asociácie ocitlo v „pasci priemernosti“ – má priemerné školstvo, priemerné zdravotníctvo a nedostatočnú podporu talentov. „Konkurencia nečaká. Buď sa prispôsobíme, alebo zaostaneme. Ak chceme vyššie mzdy, musíme byť konkurencieschopní. Ak chceme pracovné miesta, musíme udržať investorov,“ zdôrazňuje AZPD.
Asociácia vyzýva vládu na začatie odbornej diskusie o ekonomických opatreniach a o možnostiach stabilizácie hospodárstva. Vytvorenie konkurencieschopného podnikateľského prostredia je kľúčové pre udržanie existujúcich a prilákanie nových investorov.
