BRATISLAVA – Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa po vlne kritiky zo strany opozície aj dotknutých obyvateľov rozhodol obhájiť projekt prečerpávacej elektrárne Málinec. Ten je podľa ministra aktuálne vo fáze štúdie realizovateľnosti, pričom by podľa neho mohol priniesť miliardy eur nielen do štátneho rozpočtu, ale aj danej lokalite. Podľa predstaviteľov opozície sú ale obavy na mieste a minister predviedol ďalší príklad ukážkovej manipulácie.
"Nikto nehovorí, že niečo ide robiť, my sme vo fáze realizovateľnosti štúdie, ktorá teraz dokazuje už všetky informácie, že tento projekt vie dotiahnuť obrovské miliardy eur do štátnej pokladnice, vie byť rentabilný na úrovni možno päť až sedem rokov návratnosti a najmä, ktorý má absolútne minimálny vplyv na životné prostredie, pretože by sa to realizovalo v existujúcej vodnej nádrži Málinec, ktorá bola v minulosti postavená," povedal Taraba s tým, že pozemky tejto nádrže sú vo vlastníctve štátu, takže to nebude mať žiaden vplyv na štátny rozpočet.
Cieľom je realizovať projekt v čo najbližšom období, pričom by mohol byť financovaný zo zdrojov štátneho rozpočtu a podniku Vodohospodárska výstavba. Dušan Abaffy z Výskumného ústavu vodného hospodárstva zdôraznil, že vodárenský účel nádrže v Málinci by mal zostať zachovaný. "Nebude sa strácať význam nádrže z hľadiska zásobovania pitnou vodou, ale dôjde v rámci toho k nejakému dobudovaniu skupinového vodovodu medzi troma veľkokapacitnými zdrojmi Hriňová, Klenovec, Málinec, čím sa stabilizuje daná oblasť aj z hľadiska zásobovania pitnou vodou a dôjde aj k rekonštrukcii týchto dvoch ďalších veľkokapacitných zdrojov," upresnil.
Generálny riaditeľ štátneho podniku VV Peter Molda vidí vo výstavbe tejto elektrárne obrovský potenciál najmä v lepšom využití hydroenergetiky a rovnako aj prínose vo vyregulovaní energetickej energie, ktorá je narúšaná výkyvmi cien elektrickej energie. "Vďaka takejto prečerpávacej elektrárni by sme práve s týmito výkyvmi vedeli efektívne bojovať už z tých prvotných informácií, ktoré máme. Jediná okolitá krajina, ktorá nejakým efektívnym spôsobom dokáže bojovať s týmito výkyvmi, je práve Rakúsko, ktoré disponuje siedmimi alebo ôsmimi prečerpávacími elektrárňami," uzavrel.
Opozícia hovorí o manipulácii a obchádzaní transparentnosti
Podľa opozície materiál neodpovedá na základné otázky pri tak vážnom zásahu do života obyvateľov regiónu, podnikateľov, samospráv a aj životného prostredia. Hnutie SLOVENSKO (Oľano) kritizuje krátku dobu na pripomienkové konanie. "Je to ďalší príklad ukážkovej manipulácie, vláda sa takýmto spôsobom účelovo vyhýba transparentným konaniam, že všetko vyhlási za strategickú investíciu. Je to modus operandi tejto vládne koalície, ako sa vyhnúť transparentnému konaniu a navyše to, akým spôsobom chcú obrať miestnych obyvateľov o ich majetok, je škandalózne. Nebudeme mlčať a budeme sa tých ľudí zastávať, pretože je to nehorázny pokus urobiť 2-miliardový kšeft a obávame sa, že to bude opäť pre vopred vybraných dodávateľov," povedal Gábor Grendel, poslanec za hnutie SLOVENSKO.
"Toto je Tarabova atómová bomba do podpolianskeho kraja. Obišiel odborníkov, obišiel samosprávy, ignoruje samotných majiteľov pozemkov, ktorí tam hospodária generácie. Zmyslel si, že tam postaví prečerpávajúcu nádrž, zničí životné prostredie a bez váhania zhabe ľuďom pozemky a ich majetky," uviedol Július Jakab, člen finančného výboru NR SR.
Kritiku vyjadrila aj strana SaS, ktorá sa ohradila voči spôsobu, akým rezort životného prostredia projekt komunikuje. „Tlačová beseda minista nás utvrdila v tom, že všetky naše pochybnosti a obavy sú na mieste. Zo samotnej tlačovej besedy je zrejmé, že ide zatiaľ len o ideový zámer. Štúdia realizovateľnosti, ku ktorej sa minister sám zaviazal v decembri minulého roka, chýba, hoci samotný predstaviteľ Vodohospodárskej výstavby, š. p., priznal, že takáto štúdia je nevyhnutná. Napriek tomu minister hrubo a arogantne pretláča tento zámer ako strategickú investíciu,“ uviedla v reakcii poslankyňa Mária Kolíková.
Podľa Kolíkovej napriek tomu minister Taraba "hrubo a arogantne pretláča tento zámer ako strategickú investíciu", aj keď je v rozpore s územným plánom obcí a samosprávneho kraja. "Absolútne ignoruje županov, starostov a ľudí, ktorí tu žijú. Minister sa arogantne vysmial majiteľom nehnuteľností a ľuďom, ktorí majú strach, čo sa bude diať s ich domami a družstvami," dodala.
Lašák má strach, že príde o milovanú chalupu
Medzi hlasných kritikov projektu patrí aj bývalý reprezentačný brankár Ján Lašák, ktorý vyrastal práve v tejto oblasti a má k nej hlboký osobný vzťah. Vo svojom emotívnom vyjadrení na sociálnych sieťach upozornil, že výstavba elektrárne by nenávratne poškodila jedinečné prírodné prostredie, ktoré je pre mnohých domovom.
„Hovoríme o nádhernej prírode, kde môj starý otec tvrdo pracoval, kde moja mama od mala drela ako mulica a kde som sa ja učil prvým skutočným hodnotám v živote. Po kariére si tam opravujem chalupu už štyri roky. A zrazu sa len tak dozviem, že mi to idú zobrať. Som hrdý Slovak, pyšný ma našu krásnu krajinu a ľudí. Ale je možné, že už nebudem. Takto sa veci proste nerobia. A netvárme sa, že ministerstvu ide o dobru vec,“ uviedol Lašák.
Obyvatelia dotknutých obcí už spustili petíciu proti schváleniu strategickej investície, ktoré do dnešného dňa podpísalo viac ako 6-tisíc ľudí. “Projekt nebol konzultovaný s dotknutými obcami, ich obyvateľmi, ani s vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, pritom sa týka oblasti, ktorá je využívaná a obľúbená u širokej verejnosti na športové a rekreačné účely, ale aj na podnikateľské aktivity a bývanie. Touto petíciou vyjadrujeme nesúhlas s realizáciou projektu v uvedenej lokalite a žiadame, aby sa od jeho realizácie upustilo,“ uvádza sa v nej.
Ministerstvo životného prostredia ignoruje povolením výstavby elektrárne legitímne obavy obyvateľov
Únia miest Slovenska (ÚMS) vyjadrila podporu primátorom a starostom regiónu Podpoľania. Čelia totiž bezprecedentnému rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR povoliť výstavbu vodnej elektrárne Málinec, ktorá je v rozpore so zásadami ochrany prírody a udržateľného rozvoja regiónu. Uviedla to v piatok hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová. "Sme hlboko znepokojení prístupom ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ktorý pri tomto rozhodnutí obišiel odborné stanoviská a ignoroval legitímne obavy miestnych samospráv i obyvateľov. Takéto kroky oslabujú dôveru verejnosti v štátne inštitúcie a podkopávajú princípy transparentného rozhodovania," uviedol prezident ÚMS Richard Rybníček.
Únia očakáva, že rezort životného prostredia a vláda budú vnímať hlas miestnych predstaviteľov ako dôležitý faktor pri rozhodovaní o projektoch s významným dosahom na životné prostredie a regionálny rozvoj. ÚMS apeluje na Tarabu (nominant SNS) a vládu, aby svoje rozhodnutie prehodnotili, zohľadnili oprávnené požiadavky miest a obcí a nepresadzovali kontroverzné projekty bez širokej spoločenskej a odbornej diskusie. "Zároveň im pripomíname ich vlastné sľuby, že o všetkých rozhodnutiach s vplyvom na samosprávy budú najskôr komunikovať s nami. Krok MŽP SR je v priamom rozpore s ich verejnými záväzkami a, žiaľ, nie je to prvýkrát, čo tak koná," uzavrela ÚMS.
Obyvatelia Podpoľania majú obavy
Obyvatelia Podpoľania nevedia, ako ich zasiahne výstavba prečerpávacej elektrárne Málinec. Navrhované územie celej investície má viac ako 800 hektárov, no Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR nešpecifikovalo parcely, ktorých sa výstavba dotkne. Uviedla to v piatok poslankyňa Národnej rady SR za opozičné PS Tamara Stohlová. "Minister Tomáš Taraba (nominant SNS) arogantne zľahčuje dosahy výstavby prečerpávacej elektrárne Málinec. Kým on hovorí o piatich chatkách a jednom družstve, ja na mieste počúvam ľudí, ktorým jeho plány obrátili životy naruby," vyhlásila Stohlová s tým, že vplyv investície na vlastný majetok si obyvatelia pre nefunkčný kataster nevedia ani overiť.
"Minister Taraba dal obyvateľom päť pracovných dní na to, aby si materiál preštudovali a zistili, ako sa ich bytostne dotkne. Pripomienkovacie konanie bez vysvetlenia skrátil," dodala opozičná poslankyňa. Upozornila, že niektorí miestni obyvatelia mali zlú skúsenosť už pri výstavbe vodnej nádrže Málinec. Na vysťahovanie podľa nej dostali 15 dní a následne od štátu nedostali spravodlivé odškodné. Stohlová poukázala aj na to, že projekt je vo fáze vypracovania štúdie realizovateľnosti. "Ešte nemá v rukách ani štúdiu, ktorá potvrdí, že projekt má zmysel realizovať, nepozná jeho dosahy, no už chce túto investíciu označiť za strategickú. Presne z týchto dôvodov podáme voči návrhu hromadnú pripomienku," uzavrela.
