BRATISLAVA - Kompetenčné oprávnenia organizácií kolektívnej správy v prípade tzv. prekrytia oprávnení sa majú vyjasniť. Ide najmä o prípad zastupovania tzv. nezastupovaných nositeľov práv. Vyplýva to z novely Autorského zákona, ktorú v stredu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Novelou sa zavádza ako riešenie možnosť dohody medzi jednotlivými organizáciami kolektívnej správy. "V záujme transparentnosti sa informácia o dohode zverejní v evidencii vedenej Ministerstvom kultúry SR," uviedli predkladatelia. Ak k takejto dohode nedôjde, považuje sa za určenú organizáciu kolektívnej správy tá, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv a je takto uvedená v evidencii vedenej Ministerstvom kultúry SR. Nová legislatíva má byť účinná od 1. februára 2023.
Novela o podmienkach výkonu volebného práva
Prezidentka podpísala aj novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorá upravuje niektoré ustanovenia týkajúce sa elektronizácie požiadaviek na voľbu poštou zo zahraničia. Vytvorí sa osobitná volebná komisia k tomuto spôsobu hlasovania a tiež osobitný zoznam voličov, ktorí budú hlasovať zo zahraničia.
Návrh zákona o preverovaní zahraničných investícií
Rizikové zahraničné investície s podielom zahraničného investora na základnom imaní podniku alebo na hlasovacích právach vo výške viac ako 25 % bude môcť po súhlase vlády Ministerstvo hospodárstva (MH) SR zakázať. Pri kritických investíciách, ktoré by mohli ovplyvniť základné funkcie štátu, bezpečnosť alebo verejný poriadok, bude štát preverovať zahraničné investície už od hranice desiatich percent podielu na majetku firmy alebo na hlasovacích právach. Počíta s tým návrh zákona o preverovaní zahraničných investícií, ktorý v stredu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.
"V súčasnosti Slovenská republika nedisponuje komplexnou právnou úpravou v oblasti preverovania zahraničných investícií z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky a bezpečnosti a verejného poriadku v Európskej únii. Aktuálne je v platnosti len čiastková úprava, týkajúca sa prvkov kritickej infraštruktúry v pôsobnosti ministerstva hospodárstva, ktorá je obsiahnutá v zákone o kritickej infraštruktúre," upozornilo MH v dôvodovej správe.
Pri kritických investíciách má byť žiadosť o previerku povinná
Návrh zákona umožní firmám, aby o previerku zahraničnej investície ešte pred jej realizáciou požiadali samy, konať môže z vlastnej iniciatívy aj rezort hospodárstva. V prípade kritických investícií má byť žiadosť o previerku povinná. Zatiaľ čo o povolení investície alebo o podmienečnom povolení bude rozhodovať MH, nesúhlas s investíciou musí najskôr schváliť vláda. Dôvodom na zákaz bude identifikovanie rizika negatívneho vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť alebo verejný poriadok.
Čo všetko sa bude posudzovať?
Posudzovať sa nebude len počiatočná zahraničná investícia, ale aj zvýšenie už nadobudnutej účinnej účasti zahraničného investora na základnom imaní alebo na hlasovacích právach cieľovej osoby najmenej na 50 %. Ak ide o kritickú zahraničnú investíciu, posudzovať sa bude zvýšením už nadobudnutej účinnej účasti zahraničného investora na základnom imaní alebo na hlasovacích právach cieľovej osoby najmenej na 20 % a vždy pri dosiahnutí najmenej 33 % alebo 50 %.
Napriek tomu, že implementácia zákona predstavuje určité obmedzenie v oblasti zahraničných investícií, zákon je podľa MH koncipovaný tak, aby bola zaručená právna istota zahraničných investorov, ako aj nediskriminačné zaobchádzanie, pokiaľ ide o zahraničných investorov z rôznych tretích krajín.
