BRATISLAVA – K štrajkovej pohotovosti sa pripojili aj bratislavské mestské časti. Bratislavskí starostovia sa zhodli na tom, že návrh ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) na zavedenie daňového bonusu bude znamenať výrazné okresanie príjmov pre samosprávu. Upozorňujú, že tá však bude musieť tento výpadok kompenzovať a to napríklad zvýšením poplatkov za predškolské zariadenia a sociálne zariadenia či za iné služby. V konečnom dôsledku tak nápad financmajstra zaplatia bežní ľudia.
Starostovia mestských častí Bratislavy konštatovali, že aktuálne návrhy na zníženie daňových príjmov mestám a obciam sú neprijateľné a budú znamenať negatívne dopady na rozpočty samosprávy. Po schválení legislatívneho návrhu z diele Igora Matoviča by len Bratislava prišla v tomto roku o 10 miliónov eur, v budúcom roku to bude až 50 miliónov eur.
„Netuším, kde naša mestská časť zoberie peniaze po výpadku rozpočtovaných daní a náraste nákladov na vykrytie vzniknutého schodku rozpočtu,“ hovorí starosta Ružinova Martin Chren. „Len otvorenie nových škôlok bude stáť približne 600 tisíc eur, ktoré nám chce štát vziať. Nemáme ich teda otvoriť?" pýta sa. Podobný názor má aj starosta Rače Michal Drotován.„Minister financií ide doslova okradnúť samosprávy, aby si kupoval voličov. To, čo ľudom dá, o to prídu na službách,“ uviedol.
Podľa vyjadrení starostov Bratislavy bude po schválení návrhu Igora Matoviča jedným z riešení zvýšenie poplatkov za služby samosprávy. To by sa mohlo týkať napríklad zvýšenia poplatkov za predškolské zariadenia, domovy sociálnych služieb ako aj za ostatné služby, ktoré poskytuje Bratislava a mestské časti. Okrem toho môže byť dôsledkom aj to, že samospráva nebude mať dostatok financií na povinné spolufinancovanie projektov z EÚ na výstavbu či rozširovanie škôl a škôlok. „Plne podporujeme snahu ministra Matoviča o pomoc rodinám s deťmi, ale jeho návrh, vziať peniaze na úkor samospráv, je nepochopiteľný,“ hovorí Jozef Krúpa, predseda Regionálneho združenia starostov mestských častí Bratislavy a starosta Záhorskej Bystrice. „Reálne to v praxi nikomu nepomôže. To, čo získajú ľudia na daňovom bonuse, zaplatia na službách samosprávy. Preto je z nášho pohľadu nevyhnutné hľadať financie inde,“ dodal.
Možností je viacero, jednou z nich je aj zmena plnenia záväzkov zo strany štátu. "Riešením, ako kompenzovať výpadok príjmov tak, aby nezasiahol občanov, sa ponúka v tom, že štát zaplatí obciam, mestám a mestským častiam daň z nehnuteľnosti na ich území, nakoľko v súčasnosti je štát od platenia daní oslobodený. Keď musia ľudia znášať zvyšovanie daní za nehnuteľnosti, mal by si túto daňovú povinnosť voči samosprávam plniť aj štát," uviedla starostka Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Zuzana Aufrichtová.
Oznámili tiež, že starostovia mestských častí Bratislavy plne podporujú všetky aktivity ZMOS, Únie miest a združenia SK8. Pripájajú sa k štrajkovej pohotovosti a vyzývajú poslancov NR SR, aby návrh nepodporili. Spoločné vyhlásenie primátora a starostov mestských častí bude predmetom rokovania zastupiteľstva hlavného mesta, ktoré bude vo štvrtok tento týždeň.
Dôvodom sú aktuálne návrhy rezortu financií
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vstúpilo do štrajkovej pohotovosti od štvrtka minulého týždňa. Obce a mestá vyzvalo, aby napríklad prerušili či obmedzili komunikáciu s ústrednými orgánmi štátnej správy, zabezpečovali realizáciu prenesených kompetencií iba do obdobia, ktoré je finančne kryté dotáciami zo štátu, či symbolicky stiahli pred budovami mestských a obecných úradov obecné vlajky na pol žrde.
Dôvodom sú aktuálne návrhy z dielne rezortu financií, ale aj dlhodobý prístup štátu voči samosprávam. Mestá a obce ako súčasť štrajkovej pohotovosti majú účelne medializovať sociálno-ekonomické dosahy na miestnu územnú samosprávu. Taktiež zabezpečovať realizáciu prenesených kompetencií iba do obdobia, ktoré je finančne kryté dotáciami poukazovanými štátom na tento výkon. "Teda v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách," poznamenal ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.
Do konca júna majú symbolicky stiahnuť pred budovami mestských a obecných úradov obecné vlajky na pol žrde. Samosprávy majú prioritne financovať kľúčové kompetencie miestnej územnej samosprávy a financovať ostatné kompetencie v závislosti od disponibilných finančných prostriedkov. Prerušiť, respektíve obmedziť, majú komunikáciu s ústrednými orgánmi štátnej správy na bezprostredne nevyhnutné obdobie. "Kým vláda SR neprejaví vôľu konštruktívne vyjednávať o výzvach a požiadavkách prijatých v uznesení 32. mimoriadneho snemu ZMOS," podotkol Kaliňák. Zároveň potvrdil, že združenie bude pripravovať celoslovenský ostrý štrajk a v prípade nesplnenia požiadaviek ho po 30. júni aj vyhlási.
K štrajkovej pohotovosti sa pripojili už viaceré slovenské mestá a obce.
Rezort financií sa ohradil
Ministerstvo financií sa ešte koncom minulého týždňa ohradilo voči tvrdeniam zástupcov ZMOS-u, že samosprávy nevideli opatrenia, ktoré im majú kompenzovať výpadok spôsobený zvýšením daňového bonusu. Podľa rezortu financií im boli kompenzačné mechanizmy predstavené a ponúknuté počas rokovaní na Úrade vlády SR za prítomnosti predsedu ZMOS-u Branislava Trégera, prezidenta Únie miest Slovenska Richarda Rybníčka a predsedu Združenia samosprávnych krajov a zároveň predsedu Trnavského samosprávneho kraja Jozefa Viskupiča.
Ministerstvo samosprávam pripomenulo, že v odôvodnených prípadoch je pripravené rokovať o poskytnutí primeraných kompenzačných opatrení. A to napríklad v podobe úpravy využitia rezervného fondu v roku 2022 či kompenzácií týkajúcich sa rastu cien energií. "V odôvodnených prípadoch znížiť finančnú záťaž miest, obcí a samosprávnych krajov odpustením časti poskytnutých návratných výpomocí z minulosti," zopakovalo v reakcii ministerstvo. Samosprávam však zároveň pripomína prebytky bežných rozpočtov v roku 2021.
Rezort vnútra deklaruje, že je so samosprávami pripravený rokovať. "Očakáva však individuálne kvantifikácie dotknutých samospráv a tiež konštruktívnu diskusiu," doplnil tlačový odbor.
