°C

Štvrtok, 26. november 2020. Meniny má Kornel, zajtra Milan.

Konflikty členov vlády neprispievajú k dôvere, tvrdia Blanár a Remišová

Veronika Remišová
Veronika Remišová
Zdroj: Maarty
21.11.2020 13:59

BRATISLAVA - Konflikty vládnych predstaviteľov a "prestrelky" na sociálnej sieti neprispievajú k dôvere voči vláde a opatreniam v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy sa na tom zhodli vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) s podpredsedom Národnej rady (NR) SR Jurajom Blanárom (Smer-SD).


Ten poukázal na nespokojnosť ľudí s vládou a protesty 17. novembra. Remišová účasť na protestoch nezazlieva ľuďom, ale politikom, ktorí ich na to vyzývali. Vicepremiérka podotkla, že protestujúci nenosením rúšok ohrozovali rodiny, policajtov a celé komunity. Výzvy politikov na účasť označila za nezodpovedné. Tvrdí, že vytĺkajú zo situácie politický kapitál namiesto konštruktívnej pomoci. Na otázky, či zásahy polície nemohli prísť skôr a ráznejšie, odpovedala, že núdzový stav je vyhlásený pre ochranu zdravia a nie, aby polícia mohla tvrdo zasahovať voči ľuďom.

Blanár reagoval tým, že ľudí treba pochopiť, pretože sú nahnevaní na to, čo vláda robí či nerobí. Smer-SD podľa neho od začiatku podporuje dodržiavanie základných opatrení a na proteste predstavitelia strany rúška nemali napríklad pri fotení. Kritizoval vyjadrenia premiéra Igora Matoviča a ministra obrany Jaroslava Naďa (obaja OĽANO) o ľuďoch typu opice, lúzri či idioti. Ľudí podľa neho treba pochopiť a vláda má veci riešiť tak, aby sa nehádali jej členovia medzi sebou.

Konflikty členov vlády neprispievajú
Zdroj: TASR/Radovan Stoklasa

"Vláda by mala napätie v spoločnosti tlmiť, a nie ho zvyšovať," priznala Remišová. Označila za škodu, že dobré výsledky Slovenska kazia "prestrelky" medzi členmi vlády. Podľa vlastných slov rozumie nespokojnosti ľudí. Podotkla však, že svet čelí kríze, pričom je na tom Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami veľmi dobre vzhľadom na ochranu životov, zdravia aj ekonomiky.

Tvrdí, že za posledné mesiace klesá nezamestnanosť a hoci mohla kompenzácia dôsledkov prísť skôr, pri druhej vlne ju vláda zintenzívnila. Pripomenula, že vláda Smeru-SD na začiatku pandémie prijala tvrdé opatrenia s absentujúcou pomocou ľuďom. Za prioritu strany Za ľudí pri uvoľňovaní opatrení označila návrat detí do škôl.

Blanár skonštatoval, že nálada v spoločnosti sa preklápa aj dôsledkom straty zamestnania občanov. Nezamestnanosť podľa neho stúpla v porovnaní s minulým rokom, pričom zdôraznil, že mnoho ľudí je teraz vo výpovednej lehote. Dodal, že síce je prvoradá ochrana zdravia, ľudia si však začínajú uvedomovať aj negatívne ekonomické dôsledky opatrení.

Konflikty členov vlády neprispievajú
Zdroj: Topky/Maarty

Nech o ďalšom testovaní a jeho formáte rozhodnú odborníci

O tom, či majú byť ďalšie kolá celoplošného testovania, respektíve v akej forme sa majú uskutočniť, by mali rozhodnúť odborníci. Myslí si to podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová, ktorá verí, že hlas odborníkov rozhodne aj na rokovaní pondelkového (23. 11.) ústredného krízového štábu.

„Za stranu Za ľudí tam posielam šéfku nášho zdravotníckeho tímu a chcem, aby sme sa riadili odporúčaniami odborníkov,“ uviedla v diskusii. Remišovej oponent v diskusii, podpredseda Smeru-SD Juraj Blanár sa pýta na zmysel celoplošného testovania. „Samotní odborníci upozorňujú na to, že antigénové testy nie sú vhodné na celoplošné testovanie a ani na takéto ich použitie v zimnom období,“ upozornil. Kritizuje aj to, že štát má obstarávať 16 miliónov antigénových testov, hoci „doteraz neboli vysvetlené podozrenia z prvého tendra“.

Remišová reagovala pripomenutím stanoviska Transparency International Slovensko, podľa ktorého bol proces obstarania v poriadku. Poukázala tiež na to, že aj predstavitelia Smeru-SD, napríklad líder strany Robert Fico dostal pozvanie do komisie, ktorá má nastavovať podmienky pripravovaného tendra. Blanár túto pozvánku vníma skôr ako snahu prehodiť zodpovednosť a provokáciu. „Na jednej strane dostane pozvanie do takejto komisie, na druhej strane počúva odkazy, že má potichu šúchať nohami,“ poznamenal Blanár.

Konflikty členov vlády neprispievajú
Zdroj: Topky/Ján Zemiar

Politici sa nezhodli ani v prípade preplatenia nákladov mestám a obciam za celoplošné testovanie. Remišová uznáva, že mestá a obce by ich mali mať čo najrýchlejšie refundované, chápe pritom ponosy samospráv na to, že preplatenie sa zdržiava a nie je jasné, ako sa bude diať. „Na vláde sme schválili prostriedky za prvú vlnu pandémie, následne im však musia byť čo najrýchlejšie preplatené náklady za celoplošné testovania,“ uviedla Remišová, ktorá si zároveň myslí, že by sa proces mal urýchliť stanovením paušálnej sumy náhrady, nie verifikovaním jednotlivých položiek, ktoré preplatenie zbrzdia.

Blanár upozornil, že ako podpredsedníčka vlády je zodpovedná za to, že k preplateniu ešte nedošlo. „Výrazne práve zásluhou spolupráce samospráv a snahou starostov a primátorov sa to celoplošné testovanie podarilo zvládnuť, už dopredu však mali mať informácie o tom, akým spôsobom a kedy dostanú preplatené náklady,“ zdôraznil.

Kritizoval i proces prípravy národného plánu obnovy, obáva sa, že nečinnosť môže limitovať možnosti čerpania prostriedkov Európskej únie na oživenie ekonomiky po pandémii, napríklad už prvých desiatich percent alokovaných prostriedkov, ktoré bude možné čerpať od januára 2021.

Konflikty členov vlády neprispievajú
Zdroj: Topky/Maarty

Remišová upozornila, že predloženie plánu obnovy nemá význam skôr, kým nie je schválená príslušná legislatíva a rozpočet EÚ na ďalšie obdobie, ktorý je v súčinnosti vetovaný vetom Maďarska a Poľska. Na výčitku, že neexistuje diskusia o využití eurofondových prostriedkov z fondu obnovy a rozpočtu na ďalšie programové obdobie, uistila, že národná konzultácia o využití týchto prostriedkov prebieha a aj zástupcovia opozície majú na ňu pozvánku.

V súvislosti s kritikou návrhu jej rezortu zmeniť inštitucionálnu architektúru eurofondov, v rámci ktorej majú byť z riadenia eurofondov vylúčené napríklad krajské samosprávy, Remišová uviedla, že "každému je jasné, že čerpanie bolo v predchádzajúcom období zlé, bola tam obrovská miera korupcie i korekčných položiek“. Upozornila na to, že Európska komisia už v roku 2004 Slovensku odporúčala zjednodušiť riadiacu štruktúru. "Áno, keď sa systém zásadne mení a nastavuje tak, aby sa to dialo bez korupcie, transparentne, tak to aj bolí," dodala.


Galéria

Veronika Remišová

Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články