BRATISLAVA/SVÄTÝ JUR - Už je tomu neuveriteľných 25 rokov, čo na území Slovenska došlo k zavlečeniu syna prvého slovenského prezidentka Michala Kováča. Michal Kováč mladší bol 31. augusta 1995 na ceste autom zo svojho domu vo Svätom Jure skupinou mužov zavlečený za rakúske hranice. Táto kauza sa do dejín slovenskej politiky zapísala veľkým písmenami aj preto, lebo sa spája aj s ďalšími vážnymi udalosťami, ktoré sa po ňom odohrali. Najtragickejšou je jednoznačne výbuch auta, v ktorom sedel bývalý policajt Róbert Remiáš, ktorý na mieste zahynul. Táto udalosť je často spájaná s únosom prezidentovho syna.
Už 25 rokov čakáme na potrestanie páchateľov únosu a vraždy, posun v ich dolapení nenastal. V súvislosti s výročím únosu Michala Kováča mladšieho to v pondelok matka zavraždeného Roberta Remiáša a poslankyňa parlamentu Anna Remiášová. Akciou tajnej služby sa vtedajšia štátna moc pod vedením Vladimíra Mečiara podľa hnutia OĽANO pokúsila diskreditovať nepohodlného prezidenta.
Verím, že darebákom v talároch odzvonilo
Hnutie poznamenalo, že kauza vyvrcholila vraždou bývalého policajta Róberta Remiáša. "Hoci uplynuli tri roky od zrušenia hanebných Mečiarových amnestií, žiadny posun v polapení páchateľov nenastal," uviedla matka zavraždeného Remiáša a poslankyňa Remiášová. Tvrdí, že existujú dôvodné podozrenia, že chobotnica "justičnej mafie", odhalená pri kauzách podnikateľa Mariana Kočnera, bola aktívna aj v tomto prípade.
"Dokonca po zrušení amnestií," podotkla s tým, že viacerí sudcovia aktuálne súdení za korupciu mali mať blízko aj k exriaditeľovi Slovenskej informačnej služby Ivanovi Lexovi. "Verím, že darebákom v talároch, ktorí držali ochrannú ruku nad Marianom K., Lexom a ďalšími zloduchmi, definitívne odzvonilo a Slovensko sa dozvie mená páchateľov, ako aj ich vymerané tresty," uzavrela.
Tieň podozrenia
To, kto bol za tento čin zodpovedný, je dodnes predmetom mnohých diskusií, no najčastejšie sa spomína vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby (SIS), ktoré mal vtedy v rukách Ivan Lexa, blízky človek vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. Práve medzi predsedom vlády a prezidentom Michalom Kováčom v polovici 90. rokov panovala napätá atmosféra a viaceré konflikty.
Kto stojí za skutkom?
"Verejnosť sa mala právo dozvedieť, kto a ktoré osoby stáli za týmto skutkom, a keďže sa to nedalo spraviť v trestnom konaní, našiel som spôsob, ktorý spočíval v civilnom konaní. Teda v podaní civilnej žaloby o náhradu škody, a kde by páchatelia neboli odsúdení a potrestaní, ale boli by identifikovaní na základe dôkazov, ktoré boli zhromaždené vo vyšetrovacom spise. Tie by sa dali použiť v civilnom konaní. Žiaľ, predpokladalo to žalobu poškodených osôb, čo bol v tomto prípade exprezident Kováč, respektíve jeho syn Michal Kováč mladší," hovorí po 25. rokoch Jaroslav Ivor, ktorý v minulosti pôsobil ako šéf slovenských vyšetrovateľov a v súčasnosti je vysokoškolským pedagógom.
Ako ďalej uviedol, keď sa blížilo desiate výročie, zašiel za exprezidentom Kováčom a povedal mu, že nastala patová situácia. "Síce vyšetrovanie bolo ukončené, vyšetrovací spis bol na svete, bola podaná obžaloba, ale ďalšiemu trestnému konaniu bránia amnestie. Ja som mu navrhol, či nechce zvážiť on sám alebo jeho syn podanie žaloby na civilnom súde pre náhradu spôsobenej škody, a to konaním štátneho orgánu. Tam hrozila premlčacia lehota, čo bolo v roku 2005, a aby sme zachovali túto lehotu. Exprezident povedal, že je to veľmi zaujímavá myšlienka, a že sa poradí so synom, ako budú v tejto veci ďalej pokračovať," dodal. Keď však k nemu na jeho pozvanie Ivor znova prišiel, exprezident sa vyjadril, že "nechce jatriť staré rany a už v konaní nemá síl pokračovať".
Koniec augusta 1995
Dve autá počas 31. augusta 1995 zablokovali auto Michala Kováča ml. neďaleko Svätého Jura počas jeho cesty z obce. Z áut vystúpila skupina mužov, ktorá vyzvala prezidentovho syna, aby si presadol do ich auta. Keď odmietol, nasadili mu putá a po ďalších násilných činoch voči jeho osobe ho previezli do Rakúska. Nechali ho pred policajnou stanicou v Hainburgu v zamknutom kufri Mercedesu.
Políciu v Hainburgu následne vyrušil anonymný telefonát. Ten ich upozornil, že pred budovou je zaparkované auto so slovenskými značkami. V ňom by mal byť hľadaný Michal Kováč ml., na ktorého bol ešte predtým Interpolom vydaný medzinárodný zatykač kvôli kauze Technopol. Toho policajti skutočne našli v aute na zadnom sedadle, no bol dobitý a opitý. Zatykač bol vydaný ešte v novembri 1994. Polícia následne mladého Kováča previezla do nemocnice a následne po vyšetrení zatkla a premiestnila do Viedne.
Kováčovu žiadosť odmietli
Jeho otec a vtedajší prezident Michal Kováč požiadal vládu, aby požiadala o vydanie jeho syna z Rakúska. To sa však nestretlo s pozitívnym ohlasom. Mečiar vtedy uviedol, že slovenská strana nevie predložiť relevantné dôkazy o únose a teda nie je tu právny dôvod na požiadanie o jeho vydanie.
Výmena vyšetrovateľa a následná tragédia
Prípad bol pridelený Jaroslavovi Šimuničovi, ktorý následne požiadal šéfa SIS Lexu o to, aby zbavil mlčanlivosti niektorých príslušníkov SIS. Lexa toto odmietol a následne došlo aj k výmene vyšetrovateľa a Šimuničovi bol prípad odobraný. Následne pred novým vyšetrovateľom Petrom Vačokom v septembri 1995 vypovedal nečakaný svedok Oskar Fegyveres, ktorý bol zároveň blízkym priateľom Roberta Remiáša.
Fegyveres vypovedal, že sa ako príslušník SIS podieľal na únose prezidentovho syna. Aj napriek týmto dôkazom bol neskôr odvolaný aj Vačok. Fegyveres sa z obavy o svoj život začal schovávať v zahraničí a jedinú spojku s domovom mu robil práve Remiáš.. Ten 29. apríla 1996 pri prechádzaní z bratislavskej mestskej časti Karlova Ves náhle zahynul po tom, ako explodovalo jeho BMW.
Kováč obvinený
Prišiel koniec roka 1995 a prokurátor mestskej prokuratúry v Bratislave Michala Kováča ml. obvinil z napomáhania trestnému činu podvodu v súvislosti s kauzou Technopol. Kováč mladší sa na Slovensko vrátil až po príchode nového roka vo februári 1996. Vyšetrovanie únosu sa pre "nedostatok dôkazov" pozastavilo.
Amnestie
Funkčné obdobie prezidenta Michala Kováča skončilo v roku 1998 a Národnej rade sa nepodarilo v dostatočnom časovom horizonte si zvoliť novú hlavu štátu (prezident sa vtedy volil v parlamente, pozn. red.). Funkčné právomoci teda 3. marca 1998 prešli na premiéra Vladimíra Mečiara. Ten sa rozhodol podľa svojho ústavného práva zastaviť vyšetrovanie a akékoľvek začatia trestného stíhania trestných činov, ktoré mohli byť spáchané v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. Mečiar 7. júla 1998 vyhlásil ešte jednu amnestiu na rovnaké skutky.
Amnestie roky skúšali zrušiť rôzne vlády, hlavne tie, ktoré prišli po Mečiarovi pod vedením Mikuláša Dzurindu, no neúspešne. Prelomiť Mečiarove amnestie sa poslancom podarilo až 5. apríla 2017, keď ich svojím uznesením zrušili aj spolu s milosťou bývalého prezidenta Michala Kováča, ktorú udelil svojmu synovi. Za prijatie uznesenia hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov. Poslanci sa tiež uzniesli, že skutky, ktoré boli amnestované, nebudú premlčané. Súlad schváleného uznesenia s ústavou potvrdil Ústavný súd SR 31. mája 2017.
