Odborníci varujú, Zem si zničíme sami! Ak nezasiahneme teraz, hrozí globálna katastrofa | Topky.sk

Sobota, 19. október 2019. Meniny má Kristián, zajtra Vendelín.

Odborníci varujú, Zem si zničíme sami! Ak nezasiahneme teraz, hrozí globálna katastrofa

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: Getty Images
01.05.2019 16:00

BRATISLAVA - Zdá sa, že ľudstvo v posledných rokoch škodí samo sebe. V odborných kruhoch sa čoraz viac skloňujú negatívne dôsledky klimatickej zmeny a niektorí dokonca hovoria o globálnej katastrofe. Populácia živočíchov klesá, ľadovce sa topia, v moriach sú tony plastov, počasie je čoraz extrémnejšie a naša Zem sa zahrieva rýchlejšie. Hrozia extrémne výkyvy počasia, sucho budú striedať povodne. Odborník varuje, že tento problém je podceňovaný a politici ho bagatelizujú. V budúcnosti môžeme byť vystavený obrovským migračným vlnám a chudobných ľudí pribudne.


Ak nezasiahneme, hrozí ozajstná katastrofa. V jednom z nových dokumentov od BBC to tvrdí prírodovedec a dokumentarista Sir David Attenborough. V tom, že zmena klímy je v súčasnosti vážnym problémom, sa zhodujú aj odborníci zo Slovenska. Zmena klímy sa prejavuje v niekoľkých oblastiach. Na Slovensku sa to prejavilo najmä nárastom priemernej ročne teploty. 

Najväčšia hrozba menom klimatická zmena

„V tejto chvíli čelíme najväčšej hrozbe za ostatných niekoľko tisíc rokov – klimatickej zmene,“ hovorí v úvode nového dokumentu Attenborough. Zem je podľa neho vo veľmi zlom stave a ak sa máme vyhnúť globálnej katastrofe, musíme okamžite konať. „Vedci po celom svete sa zhodujú, že ak bude pokračovať otepľovanie planéty, hrozí, že nás čaká zničujúca budúcnosť,“ pokračuje s tým, že ak sa niečo nezmení, v prírode spôsobíme nenapraviteľné škody a spoločnosti skolabujú. 

Sir David Attenborough
Zdroj: SITA/AP/Jose Luis Magana

Pred katastrofou varoval už v decembri minulého roku. Už vtedy vyhlásil, že pre ľudstvo predstavujú klimatické zmeny najväčšiu hrozbu za tisícky rokov. „Práve teraz čelíme katastrofe globálnych rozmerov spôsobenej samotným človekom. Klimatické zmeny sú totiž našou najväčšou hrozbou za tisícky rokov. Ak nezačneme konať, koniec našich civilizácií a vyhynutie väčšiny prírodného sveta je na obzore,“ varoval uznávaný odborník a popularizátor ochrany životného prostredia.

Attenborough začiatkom decembra 2018 vystúpil na oficiálnom otvorení Konferencie OSN o zmene klímy v poľskom meste Katovice. Katovická konferencia sa považuje v odborných kruhoch za najdôležitejšie podujatie venované tejto problematike od konferencie v Paríži z roku 2015, na ktorej bola prijatá parížska klimatická dohoda. Attenborough sa na konferencii pokúšal pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi verejnosťou a politikmi. „Obyvateľstvo sveta prehovorilo. Jeho odkaz je jasný - času ubúda. Ľudstvo požaduje, aby ste vy, ktorí rozhodujete, začali bezodkladne konať,“ zdôraznil prírodovedec.

Obyvateľných miest bude čoraz menej

Aj slovenskí odborníci považujú hrozby zmeny klímy a jej negatívne dôsledky v súčasnosti za veľmi vážny problém. „Najviditeľnejším prejavom klimatickej zmeny je zvyšovanie globálnej teploty na Zemi. S tým sú potom spojené aj iné prejavy, ako zmeny v režime atmosférických zrážok, ktoré spôsobujú na jednej strane sucho, na druhej strane povodne,“ uviedol pre Topky meteorológ Pavel Matejovič. Zvyšovanie teploty sa prejavuje tak na pevnine, ako aj na oceánoch.

Odchýlky priemernej ročnej teploty na Zemi v roku 2018 v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901-2000.
Odchýlky priemernej ročnej teploty
Zdroj: nasa

S globálny otepľovaním je tiež spojená celková zvýšená dynamika všetkých atmosférických procesov, ako sú silnejšie búrky, hlboké cyklóny a tornáda alebo náhle výkyvy teploty. „V dôsledku zvyšujúcej sa teploty sa topia aj ľadovce, rastie hladina oceánov a hrozí, že v budúcnosti budú zaplavené rozsiahle oblasti Zeme vodou. Zároveň sa rozšíria aj púšte. Obývateľných miest na Zemi bude preto teda čoraz menej,“ povedal Matejovič.

Ani Slovensko nebude uchránené

Zvyšovanie priemernej teploty vzduchu je aj na Slovensku zatiaľ najväčším prejavom zmeny klímy. Preto ani Slovensko nebude uchránené, čo nakoniec to vidíme už dnes. Prejavilo sa to najmä nárastom priemernej ročnej teploty vzduchu za posledných 100 rokov o 1,1 °C, čo vyplýva najmä z pozorovania z observatória v Hurbanove, ktoré prebieha od roku 1901 kontinuálne. „Zvyšovanie teploty spôsobuje aj väčší výpar, teda aj keď nejaké zrážky spadnú, rýchlo sa vyparia. Zrážky často vypadávajú vo forme prudkých lejakov, voda tak nestihne vsiaknuť do zeme a rýchlo odtečie. To potom spôsobuje vysušovanie krajiny, zmenšujú sa aj zásoby podzemných vôd,“ vysvetľuje Matejovič s tým, že voda bude čoraz vzácnejšia, preto by sme ju mali ako strategickú surovinu chrániť.

Situácia v Kežmarku
Zdroj: TASR

„No čoraz viac sa objavujú rôzne snahy urobiť z obchodovania s vodou biznis, niektoré vodné pramene a oblasti so zásobami pitnej vody dnes vlastnia rôzni špekulanti a mafiáni. Ak toto ako spoločnosť dopustíme, môže sa raz stať, že voda bude chýbať, pretože ju môže z nášho územia niekto odčerpať a vyviesť do zahraničia. Veľkým problémom budú aj vlny letných horúčav, ktoré budú krajinu ešte viac vysušovať, s čím budú spojené požiare,“ ozrejmil meteorológ. S globálnym otepľovaním do veľkej miery pravdepodobne súvisí aj víchrica z novembra 2004, ktorá sa prehnala Tatrami či rozsiahle prívalové povodne, ktoré sa v posledných rokoch zintenzívnili.

Európa bude vystavená migračným vlnám

Všetky prejavy zmeny klímy, ktoré dnes pozorujeme, v budúcnosti ešte zosilnia. „Tým, že sa rozsiahle oblasti Zeme stanú neobývateľné, ľudia budú musieť migrovať. Týka sa to miliárd ľudí, ktorí žijú dnes hlavne v Afrike, Ázii a Južnej Amerike. Je predpoklad, že v dôsledku populačného rastu, ľudí ešte v týchto oblastiach pribudne. Európa tak bude vystavená nepredstaviteľným migračným vlnám, ktoré môže viesť k vojnovým konfliktom a rôznym sociálnym krízam. Pribudne hlavne chudobných ľudí,“ analyzuje meteorológ.

Protesty za väčšiu ochranu
Zdroj: SITA/AP Photo/Geert Vanden Wijngaert

Budovanie nejakých záchytných alebo nebodaj koncentračných táborov je nezlučiteľné s ľudskou morálkou. „Svet, kde každý každému bude vlkom, bude odsúdený k zániku. S týmto všetkým bude generácia dnešných mladých ľudí v budúcnosti konfrontovaná. Preto ich protesty sú oprávnené a spoločnosť by ich hlas mala brať vážne. Klimatická zmena je v súčasnosti najvážnejším civilizačným problémom, no niektorí politici ju bagatelizujú, či dokonca popierajú. Takíto politici sú obrovskou  hrozbou pre celú spoločnosť,“ dodal Matejovič.

Zahrievanie Zeme

V parížskej klimatickej dohode spred štyroch rokov sa krajiny zaviazali, že sa budú snažiť udržať zvyšovanie globálnej teploty na úrovni do 2 stupňov a budú sa usilovať o to, aby sa priblížili k hranici 1,5 stupňa. V súčasnosti sa však naša Zem zahrieva a jej teplota stúpla zhruba o jeden stupeň. Podľa minuloročnej mimoriadnej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) môžeme úroveň 1,5 stupňa dosiahnuť už okolo roku 2035.

Odborníci varujú, Zem si
Zdroj: Getty Images

Do roku 2075 sa podľa Územnej štúdie Slovenska môže globálne otepľovanie prejaviť na Slovensku rastom priemerov teploty vzduchu o 2 až 4 stupne. „Je vysoko pravdepodobné, že negatívne ovplyvnia vodnú bilanciu, biologické výroby ako sú poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo, zvýšia ohrozenie biodiverzity a rovnako ohrozenie ľudského zdravia,“ analyzuje SHMÚ. Zvyšovanie teploty vzduchu nepriaznivo ovplyvňuje predovšetkým prírodné ekosystémy, ktoré sa len veľmi ťažko tejto zmene prispôsobujú. Popri čoraz častejších extrémnych prejavoch počasia treba do budúcnosti počítať najmä s rozšírenejším výskytom hmyzích a iných škodcov ako aj ľudských patogénov.

Až miliónu druhov hrozí pre činnosť človeka vyhynutie 

Až miliónu druhov hrozí vyhynutie v dôsledku činnosti človeka. Vyplýva to z pracovnej verzie správy Organizácie Spojených národov (OSN), venujúcej sa problematike ničenia prírodných zdrojov, od ktorých závisí prežitie ľudstva. Zrýchľujúce sa tempo úbytku čistého vzduchu, pitnej vody, lesov absorbujúcich oxid uhličitý, opeľujúceho hmyzu, rýb bohatých na bielkoviny, ale napríklad aj mangrovníkových porastov, ktoré zmierňujú dopady búrok na pobrežné oblasti, predstavujú podobnú hrozbu ako zmena klímy, píše sa v správe.

Globálne otepľovanie: VIDEO Srdcervúce
Zdroj: youtube/national geographic

„Musíme si uvedomiť, že zmena klímy a (človekom spôsobené) škody na prírode sú rovnako zásadné, nielen pre životné prostredie, ale aj pre rozvoj a ekonomiku,“ vyhlásil Robert Watson, vedúci skupiny, ktorú OSN poverila zostavením správy. Watson v tejto súvislosti pre AFP ďalej zdôraznil, že „spôsob, akým vyrábame potraviny a energiu podkopáva regulačnú schopnosť prírody“. Odlesňovanie a poľnohospodárstvo — vrátane živočíšnej výroby — zodpovedajú za približne štvrtinu emisií skleníkových plynov a prispievajú k ničeniu ekosystémov. Správa Medzivládnej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) v tejto súvislosti varuje pred hrozbou „bezprostredného a rapídneho zrýchľovania globálneho tempa vymierania druhov“.

Otázky života a smrti

S nárastom globálnej teploty sa budú zvyšovať extrémne výkyvy počasia. Sucho a horúčavy budú striedať prudké lejaky a záplavy. V niektorých oblastiach budú také podmienky, v ktorých sa nebude dať žiť. To sa týka najmä neznesiteľných horúčav. Vedci takisto odhadujú, že do roku 2050 bude v oceánoch viac plastového odpadu ako rýb. 

Extrémne výkyvy počasia sa
Zdroj: koláž topky

Generálny tajomník OSN António Guterres na konferencii uviedol, že klimatické zmeny sú pre mnohé krajiny "otázkou života a smrti". Skupina Svetovej banky (SB) medzitým oznámila, že zdvojnásobí príspevky chudobným krajinám, aby sa dokázali pripraviť na dôsledky klimatickej zmeny, a to na 200 miliárd dolárov počas päťročného obdobia. Približne polovica bude pochádzať zo zdrojov SB, zatiaľ čo zvyšná časť sa má získať z iných inštitúcií v rámci tejto skupiny a súkromného kapitálu.


Galéria

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/AMaj

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články