Pripomenuli sme si významné výročia v slovenskej histórii, pri niektorých tiekla krv | Topky.sk

°C

Štvrtok, 23. január 2020. Meniny má Miloš, zajtra Timotej.

Pripomenuli sme si významné výročia v slovenskej histórii, pri niektorých tiekla krv

Zdroj: archív - topky
25.12.2018 22:00

BRATISLAVA – V roku 2018 sme oslavovali výročia niekoľkých historický udalostí. Týkali sa dôležitých politických medzníkov v slovenskej histórii. Osmičkové roky sú v našej histórii významné a bolo to tak aj v roku 2018.


Osmičkové roky v česko-slovenskej a slovenskej histórii bývajú mimoriadne významné. V roku 2018 sme si pripomenuli viacero výročí a v samotný rok sme boli svedkami ohromujúcich udalostí. Všetky sa týkajú politiky a väčšinou sa spájajú sa s udalosťami, pri ktorých tiekla krv.

V roku 2018 sme si pripomenuli sté výročie vzniku Česko-slovenskej republiky. Česko-slovenská republika vznikla 28. októbra 1918 vyhlásením v Prahe a 30. októbra bola prijatá Martinská deklarácia. V Martinskej deklarácii sa slovenskí politickí predstavitelia prihlásili k myšlienke spoločného štátu s Čechmi. Česko-slovenská republika vznikla na troskách Rakúsko-Uhorska, ktoré spolu s Nemeckým cisárstvom prehralo Prvú svetovú vojnu. Leví podiel na vzniku prvej Česko-slovenskej republiky mal zahraničný odboj na čele s T.G. Masarykom, M.R. Štefánikom a E. Benešom. Česko-slovenské légie, ako armáda Česko-slovenského zahraničného odboja, bojovala po boku Dohody (Francúzsko, Rusko, Veľká Británia, Taliansko a i.) proti Centrálnym mocnostiam (Rakúsko-Uhorsko, Nemecko, Turecko). Po vzniku Česko-slovenskej republiky vypukli boje o definitívnu podobu hraníc s Poľskom a Maďarskom. Po vzniku Česko-slovenskej republiky sa začali budovať demokratické princípy a inštitúcie. Slováci dostali historickú možnosť na kultúrne, ekonomické a politické pozdvihnutie. Slovenčina sa prvý raz v histórii stala úradným jazykom na území Slovenska. Prvým prezidentom Česko-slovenskej republiky sa stal Tomáš Garrigue Masaryk.

Pripomenuli sme si významné
Zdroj: profimedia.sk

Prvá Česko-slovenská republika čelila veľkému množstvu problémov. Veľký problém boli národnostné menšiny, najmä Sudetskí Nemci a Maďari na juhu Slovenska. Títo sa nikdy nezmierili, že zostali národnostnou menšinou a bojovali proti vláde. Nemecko sa v 30. rokoch stalo nacistickou diktatúrou pod vedením Adolfa Hitlera. Ten využil nemecké politické strany v Česko-Slovensku, ktoré sa stali jeho predĺženou rukou. Hitlerove politické ambície voči Česko-Slovensku vyvrcholili tzv. Mníchovskou dohodou.

Pripomenuli sme si významné
Zdroj: ukrmap.su

Smutné 80. výročie od podpísania Mníchovskej dohody sme pripomenuli v roku 2018. 30. septembra bola podpísaná Mníchovská dohoda medzi 4 európskymi veľmocami, ktorá prikazovala Česko-Slovensku odstúpiť Nemecku pohraničné územia. Zástupcovia česko-slovenskej vlády neboli vôbec prítomný a vláda sa musela diktátu podvoliť. Slovensko vyhlásilo autonómiu. Svoje územné nároky si uplatnilo aj Maďarsko tzv. Viedenskou arbitrážou, kedy muselo už oklieštené Česko-Slovensko odstúpiť Maďarsku južné časti Slovenska. Ďalšie časti územia obsadilo Poľsko. Definitívne prvá Česko-slovenská republika zanikla v marci 1939. Čechy a Moravu obsadilo nacistické Nemecko a Slovensko sa stalo nemecký satelit.

Pripomenuli sme si významné
Zdroj: archív TASR

Po rozbití Česko-Slovenska a vypuknutí Druhej svetovej vojny začal pracovať zahraničný odboj proti Nemecku. Prezident Beneš, časť politikov a vojakov ušla do zahraničia. Vytvorila sa Česko-slovenská exilová vláda a Česko-slovenské zahraničné vojsko. Česko-slovenské zahraničné vojsko bojovalo proti Nemecku na viacerých frontoch a svojimi akciami sa mu podarilo dosiahnuť zrušenie Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže. Po porážke Nemecka a ukončení Druhej svetovej vojny bolo Česko-Slovensko obnovené, stratilo však územie Podkarpatskej Rusi na úkor Sovietskeho zväzu. Obnovená Česko-slovenská republika sa dostala do záujmovej sféry Sovietskeho zväzu. Od roku 1946 získala Komunistická strana Československa významné politické postavenie a komunisti sa pripravovali na totálne prevzatie moci v štáte.  

Ďalšie významné výročie sme si na Slovensku pripomenuli vo februári. Uplynulo 70 rokov od tzv. Februárového prevratu, Februárového puču alebo komunistami označovaného ako Víťazný február. Vo februári 1948 uskutočnili komunisti pod vedením Klementa Gottwalda prevrat, kedy získali komunisti absolútnu moc v štáte. Česko-slovenská republika sa pripojila ku komunistickému bloku. Komunisti nastolili totalitu, prenasledovali, zatvárali a zabíjali ľudí.

Pripomenuli sme si významné
Zdroj: TASR

Politická situácia v Česko-slovenskej socialistickej republike sa začala postupne uvoľňovať. Začiatkom roka 1968 sa začala tzv. Pražská jar. V Komunistickej strane Československa sa presadilo liberálne krídlo, ktoré začalo pozvoľna reformovať a zjemňovať pomery v krajine. Vedenie KSČ schválilo akčný plán, ktorý mal zaviesť tzv. Socializmus s ľudskou tvárou. Alexander Dubček sa stal tvárou týchto zmien. Sovietsky zväz nesúhlasil s politickým vývojom a v auguste 1968 zasiahol.

1968 na fotkách
Zdroj: Český rozhlas

20. augusta uplynulo 50 rokov od vojenskej intervencie 5 štátov Varšavskej zmluvy, ktorá násilne zastavila demokratizáciu pomerov v Česko-Slovensku. 20. augusta 1968 pred polnocou začali Česko-Slovensko obsadzovať vojaci Bulharska, Maďarska, Východného Nemecka a Poľska pod vedením Sovietskeho zväzu. Vojenská akcia mala krycí názov Operácia Dunaj. Intervenčná armáda pozostávala z vyše pol milióna vojakov, 800 lietadiel, 6000 tankov a 2000 diel a rakiet. V celom Česko-Slovensku zahynulo vyše sto ľudí a takmer tisíc bolo zranených v dôsledku stretov s inváznymi vojskami.

snímky z Bratislavy 22.augusta
Zdroj: TASR

Po násilnom prerušení Pražskej jari sa začalo obdobie tzv. Normalizácie. Konzervatívni komunisti sa dostali k moci s pomocou Moskvy a začalo sa ďalšie obdobie politického útlaku, ale už nie tak brutálneho ako po roku 1948. Symbol normalizácie sa stal Gustáv Husák, ktorý sa dostal na čelo Komunistickej strany. Invázia v 1968 a následná normnalizácia sa diali s podporou Sovietskeho zväzu, ktorý viedol Leonid Iľjič Brežnev.

Pripomenuli sme si významné
Zdroj: TASR

30. rokov uplynulo od tzv. Sviečkovej manifestácie. 25. marca 1988 sa na Veľký piatok v Bratislave uskutočnil nenásilný protest proti komunistickej moci. Bol to jeden z prvých prejavov odporu proti komunistickej moci, ktorý vyvrcholil 17. novembra 1989 tzv. Nežnou revolúciou. Revolúcia dosiahla zrušenie komunistického režimu a politický prechod k demokracii. Česko-slovenská republika sa mierovým spôsobom rozdelila a samostatná Slovenská republika vznikla 1.1.1993.

Desaťtisíce obyvateľov Banskej Bystrice
Zdroj: tASR/Peter Lenhart

Po vzniku Slovenskej republiky sa dostal k moci Vladimír Mečiar, ktorý začal mať autokratické sklony. Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie. V roku 1998 sa udiali parlamentné voľby, vyhrala demokratická opozícia na čele s Mikulášom Dzurindom. Slovensko nastavilo prozápadný a demokratický kurz, ktorý bol korunovaný členstvom v NATO a Európskej únii. 31.12.2008 sa prestalo platiť slovenskou korunou a 1.1.2009 sa začalo na Slovensku platiť novou menou – Euro.

Pripomenuli sme si významné
Zdroj: SITA

Rok 2018 bol mimoriadne politicky turbulentný. Slovenskom otriasla brutálna vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Polícia vo vyšetrovaní potvrdila, že poprava mladých ľudí súvisela s Jánovou prácou. Ján Kuciak písal o prepojeniach talianskej mafie s politikmi, o korupcii a rôznych podnikateľov s pochybnými kšeftami a politickými konexiami. Občianska spoločnosť sa zaktivizovala a hnutie Za slušné Slovensko zorganizovalo niekoľko protestných zhromaždení, ktorých sa zúčastnili desaťtisíce ľudí. Ľudia na námestiach požadovali vyšetrenie ohavnej dvojnásobnej vraždy a odstúpenie zodpovedných politikov. Po nátlaku verejnosti odstúpil minister vnútra Róbert Kaliňák a premiér Róbert Fico, po prvýkrát v histórii Slovenska. Vykonali sa zmeny aj v polícii a prokuratúre. Posledný protest organizovaný hnutím Za slušné Slovensko bol v novembri. Protestujúci požadovali návrat slušnosti do politického života a odchod nedôveryhodných politikov.

Protest Za slušné Slovensko
Zdroj: Martin Bublavý


Galéria

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/DAn

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články