Smrť Alexandra Dubčeka nebola nikdy uspokojivo objasnená, tvrdí spisovateľ | Topky.sk

Piatok, 23. august 2019. Meniny má Filip, zajtra Bartolomej.

Smrť Alexandra Dubčeka nebola nikdy uspokojivo objasnená, tvrdí spisovateľ

Alexander Dubček
Alexander Dubček
Zdroj: TASR
12.11.2017 10:50

BRATISLAVA - Smrť Alexandra Dubčeka nebola nikdy uspokojivo objasnená. "Zmätky, nedostatky, čudné praktiky vyšetrovateľov otvárajú priestor pre rôzne konšpirácie. Bola by to téma na osobitnú knihu," uvádza v epilógu svojho románu Alexander Dubček Rok dlhší ako storočie Ľuboš Jurík, ktorý priblížil osudnú haváriu vedúcej osobnosti reformných udalostí z roku 1968.


Vozidlo BMW 535i s Alexandrom Dubčekom, ktoré riadil Ján Rezník, havarovalo 1. septembra 1992 na 88. kilometri diaľnice z Bratislavy do Prahy pri mestečku Humpolec. "Bolo po daždi, cesta bola mokrá a tvorilo sa na nej viacero mlák. Auto išlo predpísanou rýchlosťou 130 km za hodinu. Ťažké BMW zrejme nabehlo na jednu z tých mlák, auto dostalo aquaplaning a vyletelo z cesty do poľa. Pridelený šofér ležal pri havarovanom aute, ale Dubček - hoci sedel na zadnom sedadle - ležal až 20 metrov od auta. Je čudné, že auto neriadil Dubčekov šofér Jan Želízko, s ktorým Dubček predtým jazdil a na ktorého si zvykol," sumarizuje Jurík fakty okolo nehody a pripomína, že Ján Rezník mal už aj skôr problémy s nebezpečnou jazdou a na súde odmietol o Dubčekovej nehode vypovedať. Radšej sa nechal zavrieť a odsedel si 12 mesiacov.

"Ten istý Ján Rezník bol jedným z agentov, ktorí odniesli spisy Štátnej bezpečnosti z Tisovej vily v Trenčíne začiatkom roka 1990. Tiež je čudné, že sa nikde nenašla Dubčekova aktovka, v ktorej mal citlivé dokumenty, ako aj pozvánku na Ústavný súd Ruskej federácie," vysvetľuje s tým, že aktovku vzali vyšetrovatelia, ale nikdy sa Dubčekovi, respektíve jeho rodine nevrátila. "Určite v nej boli dokumenty, ktoré by mohli zaujímať tajné služby, osobitne KGB. Už len tento samotný fakt môže nadlho živiť konšpiračné teórie o Dubčekovej smrti. Nehovoriac o tom, že krátko po nehode dali vyšetrovatelia auto zošrotovať a nečakali na expertízu odborníkov priamo od výrobcu."

Ľuboš Jurík prízvukuje, že vodič havarovaného auta bol iba ľahko zranený, no Dubček mal vážne zranenia chrbtice, hrudníka a panvovej kosti. Odviezli ho do nemocnice v Humpolci a odtiaľ helikoptérou do pražskej nemocnice Na Homolke, ktorá dostala prednosť pred nemocnicou v Brne - zariadenou špičkovými technológiami. Dubčeka operovali trikrát. Na tretí deň po autonehode sa podrobil neurologickej operácii, ktorá trvala tri a pol hodiny.

"Lekári mu uvoľnili pomliaždený chrbtový kanál a zdalo sa, že jeho stav je stabilizovaný. Dubčekov stav však skomplikovali neurologické a dýchacie ťažkosti, bol napojený na umelú obličku a dýchacie prístroje. Dňa 15. októbra 1992 sa musel podrobiť ďalšej operácii, ktorá mala vykonať dekompresiu kanála miechy. Postupne mu zlyhávali dôležité životné funkcie. Tretia operácia mala za cieľ odstrániť pomliaždeniny v panvovej oblasti, ale na celkovom stave pacienta to už nič nezmenilo," spomína Ľuboš Jurík na posledné dni Alexandra Dubčeka.

Hrušovský: Dubček bol veľkorysý človek s citom pre kompromisy

Bol to človek veľkorysý s veľkým citom pre kompromisy. Vždy bol ochotný počúvať iných a prijímať aj názor, s ktorým nemusel vždy súhlasiť. Takto si na Alexandra Dubčeka 25 rokov po jeho smrti spomína exposlanec NR SR za KDH Pavol Hrušovský, ktorý s Dubčekom pôsobil vo vtedajšom Federálnom zhromaždení.

"V slovenských politických dejinách mu patrí významné miesto. Dubček svojimi rozhodnutiami ovplyvňoval mnohé historické medzníky politického vývoja v Československu aj na Slovensku. Svojou odvahou dokázal nadchnúť iných, čo vyvolávalo veľký obdiv. Tým sa stal nesmierne rešpektovaným a uznávaným pre mnohých," povedal Hrušovský.

Na margo Pražskej jari poznamenal, že Dubček bol veľkým bojovníkom za zmenu k lepšiemu. "Ja som vždy jeho úsilie vnímal ako úprimné, motivované dobrým úmyslom, aj keď som si vtedy dosť dobre nevedel predstaviť, ako by mohol vyzerať socializmus s ľudskou tvárou. Jeho úsilie o zmenu politických pomerov som vnímal, ale v čase, v ktorom sa o to pokúšal, to bolo takmer nemožné, čo sa neskôr aj potvrdilo," poznamenal.

Hrušovský totiž súhlasí s názorom, že komunizmus sa nedá reformovať, len povaliť. "Komunizmus nemožno budovať na platforme ľudskosti, lebo sám bol neľudským režimom," upozornil Hrušovský.

On sám si nemyslí, že Dubček mal po revolúcii šancu stať sa prezidentom. "V tom čase, v ktorom sa odohrávali tieto dejinné historické rozhodnutia, som vnímal, že to nebolo možné. Slovenské a české politické reprezentácie rozhodli, že to bude Václav Havel. Bolo to rozhodnutie VPN, ktoré väčšina rešpektovala. Nebolo v silách jednotlivcov ovplyvniť výsledok," dodal.


Nástroje k článku



ZDROJ: TASR
FOTO: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články