Ceny jednotlivých potravín či oblečenia sú odlišné. Často záleží na značke i na tom, či nakupujeme vo veľkým obchodných reťazcoch, alebo v menších obchodíkoch. Zamysleli ste sa však niekedy, aká je skutočná cena výrobku, za ktorý ste práve v pokladnici zaplatili? Koľko na nás v skutočnosti obchodníci zarábajú?
Kým sa k nám akýkoľvek tovar
dostane, musí prejsť dlhú
cestu - od výrobcu cez distribútora
až po predajcu. Každý
z nich na tom niečo, pochopiteľne,
zarobí, nedá sa však
povedať, ktorý najviac. „Každý
si musí pridať svoju sumu,
aby si pokryl náklady a dosiahol
aspoň minimálny zisk,“
vysvetľuje Oľga Drahovská
z Terno, agentúry pre
prieskum trhu. Číslo, ktoré teda
vidíme na cenovke tovaru,
zahŕňa i tzv. maržu - teda rozdiel
medzi nákupnou a predajnou
cenou. Oficiálne údaje
o jej výške u jednotlivých
predajcov a pri výrobkoch sú
však podľa hovorkyne obchodného
reťazca Hypernova
Diany Chovancovej-Stankovej
predmetom obchodného tajomstva.
„Túto informáciu nezverejníme,
je to otázka zmlúv
a dohody medzi obchodnými
partnermi,“ vysvetlila.
Cena všetkého, čo kupujeme, by nikdy nemala klesnúť pod výrobné náklady. Niekedy to však výrobcovia robia, najmä keď sa na trh snažia uviesť nový produkt. To, za koľko si nové nohavice kúpite, závisí od veľkoobchodnej ceny, marže, ktorú si predajca pripočíta, ale tiež od toho, aký je o tovar záujem. „Ak je dopyt vysoký, výrobca môže alebo predajca zvýšiť cenu práve v časti svojho zisku, lebo vie, že výrobok predá aj za viac peňazí,“ hovorí Drahovská.
Ak vás na konci sezóny očaria 50- či až 70-percentné zľavy, mali by ste vedieť, že predajca na vás i tak môže zarábať. Ak si kupujete zlacnené topánky z 2 000 korún za rovnú tisícku, je možné, že aj napriek tomu pár stovák zostáva u obchodníka. „Tým, že pri textile nie je zriedkavosťou pomerne vysoká marža, si predajca môže dovoliť aj výrazné zlacnenie. Často až také, že predáva tovar za cenu, za akú ho nakúpil. Nedosahuje síce zisk, ale výpredajom si uvoľní priestory na ponuku nového sortimentu,“ dodáva Drahovská.
Marža nie je čistým ziskom obchodníka, ale zahŕňa v sebe aj náklady na predaj - mzdy zamestnancov, materiál, energiu, nájomné, daň a potom, samozrejme, aj zisk. Žiadny obchodník výšku marže neprezradí, býva však zvykom, že najnižšia je pri rýchloobrátkovom tovare - teda pri potravinách, nápojoch či drogérii. Naopak, napríklad pri textile sú marže oveľa vyššie, pretože sa predá menej kusov, hoci náklady na nájom priestorov sú rovnaké ako pri vedľajšom obchode s potravinami. Ani v prípade automobilov nie je marža vysoká, predajcovia zarábajú viac na servise, ktorý vaše auto neskôr potrebuje.
*uvedené výšky marží sú neoficiálne
Ako sa tvorí cena
Cena všetkého, čo kupujeme, by nikdy nemala klesnúť pod výrobné náklady. Niekedy to však výrobcovia robia, najmä keď sa na trh snažia uviesť nový produkt. To, za koľko si nové nohavice kúpite, závisí od veľkoobchodnej ceny, marže, ktorú si predajca pripočíta, ale tiež od toho, aký je o tovar záujem. „Ak je dopyt vysoký, výrobca môže alebo predajca zvýšiť cenu práve v časti svojho zisku, lebo vie, že výrobok predá aj za viac peňazí,“ hovorí Drahovská.
Aj zľavy im vynášajú
Ak vás na konci sezóny očaria 50- či až 70-percentné zľavy, mali by ste vedieť, že predajca na vás i tak môže zarábať. Ak si kupujete zlacnené topánky z 2 000 korún za rovnú tisícku, je možné, že aj napriek tomu pár stovák zostáva u obchodníka. „Tým, že pri textile nie je zriedkavosťou pomerne vysoká marža, si predajca môže dovoliť aj výrazné zlacnenie. Často až také, že predáva tovar za cenu, za akú ho nakúpil. Nedosahuje síce zisk, ale výpredajom si uvoľní priestory na ponuku nového sortimentu,“ dodáva Drahovská.
Výška marže
Marža nie je čistým ziskom obchodníka, ale zahŕňa v sebe aj náklady na predaj - mzdy zamestnancov, materiál, energiu, nájomné, daň a potom, samozrejme, aj zisk. Žiadny obchodník výšku marže neprezradí, býva však zvykom, že najnižšia je pri rýchloobrátkovom tovare - teda pri potravinách, nápojoch či drogérii. Naopak, napríklad pri textile sú marže oveľa vyššie, pretože sa predá menej kusov, hoci náklady na nájom priestorov sú rovnaké ako pri vedľajšom obchode s potravinami. Ani v prípade automobilov nie je marža vysoká, predajcovia zarábajú viac na servise, ktorý vaše auto neskôr potrebuje.
| Predajcovia potravín (veľké obch. reťazce) | 5 až 10 % |
| Predajcovia potravín (malé obchody) | 30 % |
| Predajcovia bielej a čiernej techniky | 10 až 20 % |
| Predajcovia textilu | 50 až 120 % |
| Hotely a reštaurácie | 5 až 10 % |
| Predajcovia automobilov | 5 až 10 % |
| Predajcovia topánok (vrátane športových) | 40 až 50 % |
*uvedené výšky marží sú neoficiálne
