Slovensko-poľská vojna o oštiepok sa skončila

Šéfovia rezortov sa na tom dohodli na dvojdňovom stretnutí ministrov Visegrádskej štvorky v Palárikove (okr. Nové Zámky), kde okrem slovenského a poľského ministra pricestovali aj český minister Peter Gandalovič a maďarský József Gráf. Jureňa a Lepper podpísaním dohody o tradičnom oštiepku jednoznačne - a na vládnej úrovni - rozriešili pretrvávajúce dohady o tom, ktorý syr je pravý. Zhodli sa, že každý je originál!

„Oštiepok a oscypek sú odlišné, lebo ich robia zo surovín typických pre rôzne krajiny. Spôsob výroby aj zloženie syrov sú teda rozdielne. Spotrebiteľ sa nemôže dostať do omylu, že ide o rovnaký syr,“ povedal Lepper. Oštiepok aj oscypek zaregistrujú v Európskej únii osobitne pod vlastnými názvami a tie sa nebudú môcť prekladať do jazykov krajín, kam ich budú vyvážať.

Hoci majú oba syry podobný historický pôvod a tradíciu, ich výroba sa odlišuje. Napríklad tým, že do poľského oscypka sa pridáva maximálne 40 % kravského mlieka, do slovenského najviac 80 %. A kým v Poľsku je dovolená iba ručná výroba oscypka, slovenský oštiepok sa môže zhotovovať aj mechanicky. Úrad priemyselného vlastníctva SR eviduje patent na výrobu slovenského oštiepka už od roku 1967.

Kde sa vzal?

Poľský aj slovenský oštiepok pochádza spod Tatier, kam ho v 14. storočí priniesli Valasi. (Valasi boli ľudia pôvodne pochádzajúci z rumunského Valašska (národ), ktorí sa pôvodne vyznačovali salašníckym spôsobom života a dobytkárstvom. Asi od 14. storočia sa postupne dostali z dnešnej Karpatskej Ukrajiny na severné Slovensko a do južného Poľska.) Pôvodne jeden syr sa postupom času špecifikoval na dva rozdielne spôsoby výroby, ako aj recepty.