Peter Veľký bol vizionár, reformátor, námorník, staviteľ, vojenský taktik a jeho život bol plný dobrodružstva, milostných afér, ale predovšetkým nekonečného záujmu po vedomostiach. Celý život boli u neho na prvom mieste vzdelávanie, more, lode a výstavba nového domova Petrohradu. Prezývku „Veľký“ si zaslúžil za svoje reformy a zveľadenie Ruska vďaka jeho otvoreniu sa západu.
Presne pred 320 rokmi navštívil aj Bratislavu. Túto udalosť dnes pripomína pamätná tabuľa na budove Slovenského národného múzea. V Bratislave strávil tri dni. Trojjazyčný text na tabuli pripomína jeho pobyt a za stojacim cárom je symbol lodí, pre ktoré prišiel. Peter I. počas svojho pobytu v Bratislave prijal pozvanie vtedajšieho kapitána Bratislavského hradu na jeho návštevu. Vystavenie jeho osobných vecí na rovnakom mieste je preto o to viac symbolické a fascinujúce.
Peter I. veľa cestoval po Európe a v utajení sa zoznamoval s majstrami umenia a remesiel, od ktorých sa všetko snažil naučiť. Fascinovala ho stavba lodí a aby o nej zistil čo najviac, tajne pracoval ako robotník až do času, keď to zistili robotníci v prístave. Po odhalení jeho totožnosti sa presunul ďalej a vzdelával sa v Amsterdame, kde sa v tom čase stavali najväčšie lode. Okrem toho navštívil aj Londýn, kde ho zaujala štruktúra vládnych inštitúcií. Cestovanie po krajinách mu dalo vysokú školu vládnutia, ktorého sa reálne ujal v roku 1689 aj keď za Ruského cára bol korunovaný už v roku 1682. Vtedy mal však iba 10 rokov. V roku 1721 sa stal Ruským cisárom. Peter I. bol vnukom cára Michaela Romanova, patril teda k významnému rodu Romanovcov, ktorých príbeh aj dnes fascinuje historikov a verejnosť a stále sa objavujú konšpiračné teórie o ich konci.
Peter celý svoj život zasvätil výstavbe nádherného Peterhofu, často označovaného ako Ruský Versailles. Bola to jeho myšlienka, vízia a aj samotná realizácia. Tá samozrejme pokračovala aj po jeho smrti a každý z jeho následníkov dal Peterhofu kus svojej predstavy sídla. V Peterhofe sa v 18. storočí robila veľká politika, určoval oficiálny a kultúrny život krajiny a hlavne bol svojráznou encyklopédiou dvorného a súkromného života Romanovcov.
Peter sa inšpiroval hlavne počas návštevy Versailles. Zaujímal sa o francúzsku vedu, kultúru a umenie, no najviac o mechanizmus fungovania versaillských fontán. V jeho cestovateľskom denníku sa dočítame: „Celý deň som strávil vo versaillskej záhrade, preto boli pustené všetky fontány a vodné žartovné atrakcie. Bol som v kráľovskom dome nazývanom Trianon, ktorý stojí na pravej strane versaillskej záhrady. Vozili sme sa na člnoch na versaillskom jazere a bol som aj v menšom kráľovskom dome, ktorý sa nazýva Menagerie a tam sme sa kochali nádhernými fontánami“. Jeho dôverníci na príkaz rysovali skice a zaznamenávali rozmery, či diskutovali so záhradníkmi a inžiniermi, ktorí sa podieľali na stavbe fontán. Po návrate domov sa Peter rozhodol, že vytvorí záhradu, ktorá sa vyrovná tej versaillskej. A tak na jednom z najkrajších miest pobrežia začal vznikať peterhofský komplex, do ktorého vchádzali lode a zakotvili pri paláci, kde vysádzali hostí. Tí sa potom venovali, často aj neviazanej, zábave.
Peter Veľký predvídal, že sa z Peterhofu postupne stane nádherné miesto a jeho ďalší majitelia mu v priebehu „zlatého“ 18. storočia pridávali na veľkoleposti. Nakoniec sa Peterhof stal jasným odrazom osudu dynastie Romanovcov a každý jej predstaviteľ zanechal na ňom svoju stopu. O „zlatom veku“ Peterhofu sa dozviete viac do konca marca na výstave Zlatý vek Peterhofu – Od Petra I. po Katarínu II., kde previezli takmer celý Peterhof. Vďaka exponátom sa dozviete viac o živote ruských panovníkov. Na výstave sú originálne odevy panovníkov, porelán z ďalekého orientu, obrazy a ďalšie osobné predmety vládcov. Unikátom medzi vystavenými predmetmi je trón Petra II., ktorý bol doteraz vystavený mimo Ruska iba v USA.
Lístky je možné zakúpiť cez Predpredaj.sk.
-Reklamná správa-