Tereza Pergnerová so synom Samuelom.
Tereza Pergnerová sa z okraja spoločnosti vracia späť. Dostala nazad syna a televízia Prima ju postavila ako hlavnú moderátorskú hviezdu televíznej šou VyVolení.
Tereza, čo keď vznikne dojem, že drogová závislosť nie je taká vážna, keď sa z nej dá dostať, ako sa to podarilo vám?
- Snažím sa vysvetliť opak. Drogy, to je veľmi vážna téma. Každý deň ďakujem neviem čomu, že som vôbec tu.
Ako sa človek stane úspešným?
- Každý máme meno. A svojím životom tomu menu dávame obsah. Myslím si, že mám dosť „odžité“, môj návrat bol ťažší, ako sa zdá, bolo to dva a pol roka nesmiernej práce a húževnatosti, sklopenej hlavy a obrovského úsilia.
Nazdávate sa, že už vydržíte?
- Fortuna by mala otvoriť stávky. Odpoviem inak – teraz by som si na seba stavila. Ale inak si myslím, že zo závislosti sa vyliečiť nedá. Dá sa naučiť s ňou žiť do tej miery, že človek abstinuje. Ten sklon tam prosto je, je to ryha. Ale to sa netýka iba drog a alkoholu. My, čo máme sklon k závislosti, sme schopní byť závislí absolútne od čohokoľvek. Ja sa trebárs teraz bojím závislosti od ľudí. Od chlapov. Pocítila som na sebe, že keď sa máličko uvoľním a otvorím, mám obrovský sklon závisieť od človeka, od ktorého chcem lásku. Niekedy by som povedala, že mám sklon k urputnosti. Ale sama cítim, že toto nesmiem.
Pred necelým rokom ste sa vrátili k moderovaniu a darí sa vám. Zmenilo sa za ten čas niečo?
- Podľa mňa nič. Iba viac pracujem a mám viac príležitostí. Áno, zmenilo sa to, že mi vrátili syna, ale čo sa týka duše, tak nič. Len si vážim to, že je pekné byť unavená z práce.
Syna máte znovu v opatere. Čo to pre vás oboch znamená?
- Bývam stále u matky v Rakovníku, ale v tejto chvíli hľadám byt, aby som mala v Prahe zázemie. Potom nastane zásadnejšia zmena pre nás oboch – Samuel sa bude sťahovať do Prahy so mnou a ja budem hľadať paniu na varovanie, na dobu, keď budem pracovať. Ale budem sa snažiť, aby som ten hlavný výchovný vplyv mala ja.
... ale to bude dosť náročné.
- Bude. Ani nie tak práca, ako skôr organizácia. Najťažšie bude zorganizovať si čas, a v tom vám nikto nepomôže ani neporadí, každý človek si to musí sám prežiť a naučiť sa to. A tak sa učím.
Niektorí vám vyčítajú, že na seba, vďaka drogám, upozorňujete. Hovorí sa tomu negatívna reklama.
- Šoubiznis je obchod. Dá vám niekto prácu, je to obchodný ťah a on je buď presvedčený o tom, že prácu odvediete dobre, alebo nie. Keď nie, tak je to zlý obchodník. A čo sa týka VyVolených, môžem len povedať, že robiť „přimák“ (priamy prenos, pozn. autorky), a každý deň, tak to naozaj nie je žiadna sranda. Takže aby boli jasné fakty – ja som musela podstúpiť konkurz a musela som zabojovať. A vlastne keď o tom premýšľam, nebudem nikoho presviedčať, ako som sa dostala späť, a ani ma nemusia mať radi. Bude fajn a budem si vážiť to, keď sa ľuďom bude páčiť práca, ktorú robím a na ktorú som bola prijatá.
V rozhovoroch odpovedáte na veľa vecí, i na intímnejšie témy...
- ... je vec, na ktorú by som neodpovedala a, samozrejme, nepoviem, o čo ide a aká by to bola otázka.
Čo Tereza a muži?
- Ja si myslím, že chlapi sú, ale ja som možno úplne slepá a všímam si často tých zlých, ktorí o to nestoja. Musím zmeniť svoj pohľad, ale verím tomu, že TEN nejaký, ktorý uverí v náš spoločný vzťah, čaká. Pravdepodobne to bude neskôr, pretože do vzťahu s dieťaťom sa nikomu veľmi nechce.
Nemáte strach, že sa na Samuelovi tie vaše drogy nejako odrazia? Ako ho budete vychovávať, aby ste uňho tomu zabránili?
- Nemôžem spraviť vôbec nič. Môžem s ním o tom hovoriť a môžem akokoľvek objasňovať, o čo ide, ale to rozhodnutie je vždy na samom človeku. Ja v neho môžem iba veriť. Môžem veriť tomu, že čo sa mu do tej doby pokúsim o tom povedať, bude mať preňho nejaký význam. Ale nemôžem robiť ty, ty, ty! Môžem mu len vravieť veci zo svojej skúsenosti a nebude to vyčítané z kníh.
Vo VyVolených ste zmenili štýl moderovania. Už nie ste taká extravagantná, ako vás poznali diváci Esa.
- Takáto bola požiadavka na konkurze. Ale miernejšia poloha mi už lepšie sedí. Veď už nemám devätnásť, mám tridsaťjeden, mám dieťa, nemám chlapa, už nemôžem lietať po štúdiu a kričať Čágo belo! (smiech). Tá doba je preč, mala by byť zo mňa žena, mala by som sa tak správať. Už nie som dušou taký „pošuk“, ako som bola. A mimochodom, to, čo je vidieť, je ešte aj tak dosť „ujetý“. V skutočnosti som doma nudná žena a dušou mi prešiel nákladiak. Nikdy by som neverila, že „herák“ môže tak človeka doničiť, uprieť mu na radosti i na prežitku.
... ale oblečená ste stále moderne a športovo...
- Trendy módy nikdy nesledujem. Kupujem veci podľa toho, aby mi sadli k pocitu a je mi fuk, či sa to nosí, alebo nie. Nechcem na sebe tie veci, ktoré sa stále podľa módy menia. A navyše, nerada upozorňujem na prsia, na boky a podobne. Nemám to rada. Niekedy som terčom posmechu módnej polície v spoločenských časopisoch, ale to je mi tiež fuk. Kostýmčeky môžem nosiť, keď majú nejaký fór, ale opätky nikdy. To rešpektujú i tu na VyVolených.
