LONDÝN - Preslávili ho zákony pohybu a gravitácie, v súkromí sa však Isaac Newton zaoberal aj biblickými proroctvami. Jeho tajomné výpočty ukazovali na rok 2060. Od údajného osudového míľnika nás delí už len 34 rokov.
Meno Isaaca Newtona si väčšina ľudí spája s gravitáciou, fyzikou a jedným z najväčších vedeckých géniov v dejinách. Slávny učenec však mal aj inú, oveľa tajomnejšiu stránku. Dlhé roky skúmal Bibliu a pokúšal sa rozlúštiť proroctvá o budúcnosti ľudstva.
Výsledkom jeho rozsiahleho štúdia bol aj rok, ktorý dodnes vzbudzuje pozornosť – 2060.
Práve vtedy sa podľa Newtonových výpočtov mohla skončiť jedna zásadná etapa ľudských dejín. Médiá jeho zápisky často interpretujú ako predpoveď konca sveta. Skutočnosť je však zložitejšia a možno ešte zaujímavejšia.
K osudovému roku dospel pomocou Biblie
Newton sa intenzívne zaoberal najmä biblickou Knihou Daniel. Prorocké obdobie 1 260 dní interpretoval podľa vtedajšieho princípu tak, že jeden deň predstavuje jeden rok.
Za východiskový bod svojho výpočtu považoval rok 800. Keď k nemu pripočítal 1 260 rokov, dostal sa k roku 2060.
Nešlo však o vedecký výpočet porovnateľný s jeho prácou vo fyzike či matematike. Newton vychádzal z vlastného teologického výkladu biblických textov a historických udalostí.
Jeho apokalyptické výpočty sa zachovali v rukopisoch, ktoré sú dnes súčasťou zbierky Národnej knižnice Izraela v Jeruzaleme. Príbeh Newtonovej záhadnej predpovede opäť pripomenul britský Daily Star.
Svet sa podľa neho nemusel skončiť
Hoci sa rok 2060 často označuje za Newtonov dátum konca sveta, slávny vedec bol v skutočnosti oveľa opatrnejší. Netvrdil, že práve v tomto roku Zem zanikne alebo že ľudstvo čaká nevyhnutná katastrofa.
Rok 2060 vnímal skôr ako hranicu, pred ktorou podľa jeho výkladu nemal prísť „čas konca“. Zároveň pripúšťal, že zásadné udalosti môžu nastať aj neskôr.
Newton dokonca vysvetľoval, že nechce určovať presný dátum konca. Jeho cieľom bolo skôr zastaviť unáhlené predpovede ľudí, ktorí opakovane ohlasovali apokalypsu a po ich nenaplnení podľa neho diskreditovali biblické proroctvá.
Namiesto zániku mohla prísť nová éra
Ani samotný „koniec“ nemusel v Newtonových predstavách znamenať zničenie planéty. Podľa odborníkov skúmajúcich jeho teologické rukopisy mohol očakávať skôr dramatickú premenu sveta a začiatok novej éry.
Jeho predstavy vychádzali z kresťanskej apokalyptickej tradície. Po období veľkých otrasov mal nasledovať návrat Krista a nastolenie Božieho kráľovstva na Zemi.
Rok 2060 teda nepredstavoval vedecky vypočítaný dátum zániku ľudstva. Bol výsledkom Newtonovho osobného výkladu Biblie, dejín a proroctiev.
Vedecký génius venoval teológii obrovskú časť života
Pre dnešného človeka môže byť prekvapujúce, že jeden zo zakladateľov modernej fyziky venoval toľko času biblickým proroctvám. V Newtonovej dobe však medzi skúmaním prírody a náboženskou vierou neexistovala taká ostrá hranica ako dnes.
Newton veril, že svet má určitý poriadok a že jeho zákonitosti možno hľadať nielen v prírode, ale aj v starých náboženských textoch. Popri fyzike a matematike sa preto intenzívne venoval teológii, chronológii dejín a tiež alchýmii.
Zanechal po sebe obrovské množstvo rukopisov, ktoré odhaľujú oveľa komplikovanejšiu osobnosť, než akú poznáme zo školských učebníc.
Či sa v roku 2060 stane niečo výnimočné, samozrejme, nikto nevie. Isté je iba to, že Newtonova viac ako 300 rokov stará predpoveď sa pomaly približuje k dátumu, ktorý kedysi označil za možnú hranicu jednej epochy.
