MADRID - Nový výskum naznačuje, že ženy počas tehotenstva dočasne strácajú časť sivej hmoty v mozgu. Tento proces však nemusí byť pre budúce rodičky škodlivý. Dokáže totiž zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní silného puta medzi matkou a novorodencom a ovplyvňovať aj duševné zdravie po pôrode.
Neurovedci v Španielsku našli súvislosť medzi tehotenskými hormónmi a kolísaním sivej hmoty v mozgu. Toto zistenie by mohlo pomôcť lepšie pochopiť obdobie po pôrode aj vytváranie vzťahov medzi matkami a novorodencami. Štúdia realizovaná v spolupráci s projektom BeMother preukázala, že tehotenstvo vedie k dočasnému poklesu sivej hmoty. Za iných okolností by bola táto skutočnosť dôvodom na obavy, no v tomto prípade je to iné. Následné obnovenie sivej hmoty totiž výrazne ovplyvňuje duševné zdravie čerstvých matiek a dokonca im pomáha vytvárať si silné puto s bábätkom po pôrode.
Sivá hmota je tkanivo mozgu a miechy, ktoré pomáha pri spracovaní zmyslových informácií a rozhodovaní, informuje New York Post. Počas tehotenstva sa môže „stláčať“ v dôsledku zvýšeného množstva tekutín do mozgu. Pozorované ženy stratili v priemere takmer päť percent svojej sivej hmoty, pričom to ovplyvnilo veľké časti mozgu, vrátane oblastí zodpovedných za sociálne myslenie. Členkou výskumného tímu bola aj profesorka z Gregorio Marañón v Madride, Susana Carmonaová, ktorá opísala tento pokles tkaniva botanickou metaforou: „Rada používam metaforu prerezávania stromu. Niektoré vetvy sa odstrihnú, aby mohol rásť efektívnejšie.“
Časť sivej hmoty sa po pôrode obnoví
A hoci sa časť sivej hmoty po pôrode obnoví (čo môžeme spájať so zdravším vzťahom medzi matkou a dieťaťom), štúdia tiež naznačuje, že sa nikdy úplne nevráti na úroveň pred tehotenstvom. Autori štúdie označujú túto skúsenosť u prvorodičiek ako „prestavbu architektúry mozgu“, ktorú vyvolávajú tehotenské hormóny. Skúmali dva typy estrogénov, estriol a estrón sulfát. Počas tehotenstva ich hladiny prudko stúpajú, aby podporili tvorbu placenty. Po jej vypudení pri pôrode však tieto hodnoty výrazne klesajú. Okrem vonkajších environmentálnych faktorov majú mozgy „preprogramované“ týmito hormónmi výrazný vplyv na vzťah medzi matkou a dieťaťom.
Štúdia zistila, že vyššia miera obnovenia sivej hmoty po pôrode súvisí s menšou „nevraživosťou voči dieťaťu po šiestich mesiacoch od pôrodu“. Znamená to, že „prestavba mozgu u tehotných žien môže byť adaptívna a podporuje aspekty materského správania“. Čiastočne to vysvetľuje, prečo sa tehotenstvo a obdobie po pôrode považujú za rizikové z hľadiska duševného zdravia. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že desať percent tehotných žien a 13 percent žien po pôrode na celom svete zažíva nejakú formu duševnej poruchy, najmä depresiu.
Nezanedbateľnú úlohu zohráva aj biológia
V niektorých prípadoch existuje pre zhoršené duševné zdravie matiek mnoho sociálnych dôvodov, a to od nedostatočnej podpory zo strany zamestnávateľov (napríklad slabé podmienky rodičovskej dovolenky), cez nekvalitnú zdravotnú starostlivosť až po chronický stres či nerovnosti v zdravotníctve. Táto štúdia však potvrdzuje, že nezanedbateľnú úlohu zohráva aj biológia. Vedci zaradili do štúdie výsledky magnetickej rezonancie a vzorky moču od 179 žien pred, počas a po tehotenstve a použili ich na analýzu mozgu a hladín hormónov. Aby zdôraznili rozdiel medzi samotným tehotenstvom a skúsenosťou stať sa matkou, do štúdie zaradili aj niekoľko queer ženských dvojíc.
Zistenia od týchto párov, kde jedna partnerka bola tehotná a druhá nie, no obe sa pripravovali na materstvo, umožnili vedcom dospieť k záveru, že neurologické zmeny sú výsledkom „biologického procesu tehotenstva, a nie samotnej skúsenosti stať sa matkou“, uvádza tlačová správa Autonómnej univerzity v Barcelone. Autori štúdie apelujú na to, aby budúce štúdie zahŕňali „presné hodnotenie zapojenia sa do starostlivosti o dieťa a interakcií medzi rodičom a dieťaťom“, aby sa lepšie pochopil význam týchto zmien v mozgu. Zatiaľ nám však tento výskum poskytuje dôležité poznatky o tom, ako lepšie podporiť budúce a čerstvé matky. „Tieto zistenia spolu otvárajú dvere k identifikácii konkrétnych období počas tehotenstva a po pôrode, keď môžu mať skúsenosti a zásahy najväčší vplyv na zdravie mozgu matky a jej psychickú pohodu,“ uzatvárajú vedci.
