PRAHA - Po viac než polstoročí sa ľudia opäť vydali na cestu k Mesiacu, a tentoraz mala historická misia aj výraznú stredoeurópsku stopu. Na palube kozmickej lode Orion totiž poniesli astronauti aj špičkové senzory z Prahy, ktoré sledujú neviditeľnú, no mimoriadne nebezpečnú hrozbu, kozmické žiarenie.
Na začiatku apríla 2026 sa z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride uskutočnil štart misie Artemis II, ktorá znamená návrat astronautov k Mesiacu po viac než päťdesiatich rokoch od éry programu Apollo. Na palube rakety Space Launch System odštartovala štvorčlenná posádka, no spolu s ňou sa do vesmíru dostala aj nenápadná, no kľúčová technológia z Česka.
Pražská spoločnosť ADVACAM dodala šesť špeciálnych čipov, ktoré sú súčasťou systému HERA vyvinutého NASA. Ten slúži na podrobné sledovanie kozmického žiarenia – jedného z hlavných rizík pre astronautov aj palubné systémy. Radiácia mimo ochranného magnetického poľa Zeme môže totiž výrazne ovplyvniť zdravie posádky aj spoľahlivosť elektroniky.
České technológie však nekončia len pri programe Artemis
Samotná misia nemá za cieľ pristátie na Mesiaci. Počas približne desaťdňového letu astronauti obehnú jeho obežnú dráhu a otestujú všetky zásadné systémy kozmickej lode Orion. Ide o kľúčový krok pred plánovanou misiou Artemis III, ktorá by mala priniesť návrat ľudí priamo na povrch Mesiaca. České čipy pritom zohrávajú dôležitú úlohu. Dokážu zachytiť jednotlivé častice žiarenia a presne určiť ich vlastnosti, ako sú energia, smer či typ. Vďaka tomu vedci nezískajú len informáciu o celkovej dávke radiácie, ale aj detailný prehľad o jej zložení, čo je rozhodujúce pre bezpečné plánovanie budúcich misií.
Technológia založená na systéme Timepix sa už osvedčila aj v iných projektoch – využíva sa napríklad na Medzinárodnej vesmírnej stanici, na satelitoch či menších družiciach. Do budúcnosti sa počíta s jej nasadením aj na pripravovanej lunárnej stanici Gateway. Vývojári zároveň uvažujú ešte ambicióznejšie. Ich cieľom je vytvoriť sieť satelitov, ktoré by monitorovali takzvané kozmické počasie a poskytovali dáta pre rôzne odvetvia – od letectva až po energetiku. Artemis II tak nie je len symbolickým krokom späť k Mesiacu, ale aj ukážkou globálnej spolupráce, kde významnú rolu zohrávajú aj technológie zo strednej Európy.
