USA - Betónová kupola uprostred Tichého oceánu mala byť len dočasným riešením. Dnes však vyvoláva čoraz väčšie obavy vedcov, ktorí upozorňujú na jej zraniteľnosť a možné riziká pre okolie.
Takzvaná kupola Runit na Marshallových ostrovoch patrí k najvýraznejším pozostatkom amerických jadrových testov z čias studenej vojny. Táto masívna betónová konštrukcia ukrýva obrovské množstvo rádioaktívneho odpadu, ktorý vznikol po testoch jadrových zbraní – niektoré z nich boli pritom až tisíckrát silnejšie než výbuchy v Hirošime a Nagasaki.
Pôvodne išlo o provizórne riešenie. Ako informuje portál ScienceAlert, kupola mala izolovať kontaminovaný materiál, no postupne sa ukazuje, že jej konštrukcia má zásadné nedostatky. Postavená je totiž na poréznom koralovom podloží, cez ktoré môže prenikať voda. To vyvoláva otázky o tom, do akej miery je odpad skutočne bezpečne uzavretý. Obavy sa zvyšujú aj kvôli samotnému stavu kupoly. Vedci v nej zaznamenali praskliny, najmä v častiach nad úrovňou mora. To z nej robí mimoriadne zraniteľný objekt v čase, keď hladiny oceánov stúpajú a extrémne počasie je čoraz častejšie.
Zvýšené hladiny žiarenia
Odborník na morskú rádioaktivitu Ken Buesseler síce upozorňuje, že doterajšie úniky sú relatívne malé, no zdôrazňuje, že kľúčová je budúcnosť. Stúpajúca hladina morí, silnejšie búrky či prívalové vlny môžu situáciu výrazne zhoršiť. Práve preto považuje za nevyhnutné dlhodobé monitorovanie a pravidelné informovanie miestnych komunít.
Na riziká upozornila aj chemička Ivana Nikolić-Hughesová, ktorá praskliny v kupole videla na vlastné oči počas výskumu v teréne. Jej tím zároveň zaznamenal zvýšené hladiny žiarenia v okolí a prítomnosť rádionuklidov – vrátane plutónia-239 – aj mimo samotnej kupoly. Nie je však úplne jasné, či ide o únik z konštrukcie, alebo o dôsledok nedostatočne kontrolovaného nakladania s odpadom v minulosti.
Isté je, že prítomnosť plutónia predstavuje vážny problém. Tento izotop má extrémne dlhý polčas rozpadu – viac než 24-tisíc rokov – a jeho únik by mohol mať dlhodobé následky pre životné prostredie aj zdravie obyvateľov.
Vedci vyzývajú na aktívnejší prístup
Novšie analýzy ukazujú, že najväčším rizikom je práve kombinácia klimatických zmien a geografickej polohy ostrova. Väčšina atolu Runit sa nachádza len približne dva metre nad hladinou mora. Už relatívne malé zvýšenie hladiny – napríklad o jeden meter, čo je scenár predpokladaný do konca storočia – by mohlo viesť k zaplavovaniu oblasti a šíreniu kontaminácie.
Vedci preto vyzývajú na aktívnejší prístup. Apelujú najmä na Spojené štáty, aby prevzali zodpovednosť za dôsledné riešenie situácie a zabezpečili ochranu miestnych komunít. Dedičstvo jadrových testov totiž nezostáva len historickou kapitolou. Pre obyvateľov Marshallových ostrovov ide o realitu, ktorá ich ovplyvňuje dodnes – a v kombinácii s klimatickou krízou môže predstavovať ešte väčšiu hrozbu v budúcnosti.
