BERLÍN - Nemecko oživilo snahy o nákup amerických riadených striel Tomahawk po tom, ako Pentagón zrušil plány na nasadenie amerického práporu vybaveného týmito zbraňami v spolkovej republike, čím vznikla „trhlina“ v európskom odstrašovaní Ruska, píše denník Financial Times. Nemecká vláda sa podľa ľudí oboznámených so situáciou snaží presvedčiť administratívu prezidenta USA Donalda Trumpa, aby schválila predaj Tomahawkov spolu s pozemnými odpaľovacími systémami Typhon.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius plánuje cestu do Washingtonu s cieľom obnoviť nemeckú ponuku na nákup týchto zbraňových systémov dlhého doletu, ktorú prvýkrát predložili vlani v júli a na ktorú USA doteraz neodpovedali, uviedol jeden zo zdrojov denníka. Zároveň však upozornil, že návšteva bude závisieť od toho, či sa Pistorius dohodne na stretnutí so svojím americkým rezortným partnerom Petom Hegsethom, čo nie je isté vzhľadom na nedávne zhoršenie vzťahov medzi Trumpom a kancelárom Friedrichom Merzom v otázke vojny na Blízkom východe. „Kľúčové je mať v Európe útočné kapacity,“ uviedol vládny zdroj denníka.
Iný zdroj naznačil, že Berlín by mohol byť ochotný zaplatiť viac, aby nákup zabezpečil. Podľa neho môže existovať „pokušenie vyriešiť problém peniazmi“. Na dodávky objednaných Tomahawkov pritom už čakajú aj Japonsko a Holandsko. Tento obchodný prístup podľa zdrojov FT ukazuje nástojčivosť zo strany Berlína po tom, ako Pentagón nedávno oznámil, že svoje zbrane dlhého doletu, ktoré mali byť umiestnené v Európe podľa predchádzajúcich dohôd v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO), budú presunuté inam.
Zmena prišla po rozhodnutí Trumpa
Zmena postoja prišla navyše po rozhodnutí Trumpa stiahnuť z Nemecka 5000 amerických vojakov, údajne v reakcii na ostrú kritiku kancelára Merza americkej vojny v Iráne. Plán nasadenia zbraní dlhého dosahu, dohodnutý za predchádzajúcej administratívy Joea Bidena, bol pôvodne prezentovaný ako reakcia na rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina rozmiestniť jadrové rakety Iskander v Kaliningradskej oblasti, čím by sa Berlín dostal na dostrel. V súčasnosti neexistujú v Európe okamžite dostupné pozemné systémy dlhého doletu. Spojené kráľovstvo má Tomahawky odpaľované z ponoriek na diaľku do 1600 kilometrov a Francúzsko má na ponorkách vlastné riadené strely s dosahom 1000 kilometrov, pripomína denník.
Trump, ktorý opakovane spochybňoval svoj záväzok voči NATO, navyše nikdy oficiálne nepotvrdil nasadenie týchto systémov. Vojna v Iráne pritom vyvíja tlak na zásoby amerických rakiet. Napriek tomu nemecká vláda dúfala, že plán Aliancie bude pokračovať, najmä po tom, ako ukázala ochotu prevziať na seba väčšiu časť bezpečnostnej záťaže v rámci tohto obranného spoločenstva. Merz po nástupe do funkcie minulý rok prisľúbil viac ako 750 miliárd eur, ktoré majú ísť na nemecké ozbrojené sily a zároveň sľúbil splnenie nových cieľov NATO skôr, ako sa očakávalo. Berlín sa zároveň stal najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine, keď predbehol aj Washington.
Spor medzi Trumpom a Merzom plány narušil
Rozkol medzi Merzom a Trumpom však tieto plány narušil. Berlín teraz dúfa, že jeho obchodný prístup presvedčí USA aspoň k predaju zbraní, píše FT. Podľa profesora medzinárodnej politiky Carla Masalu z Univerzity Bundeswehru v Mníchove však ide o nepravdepodobnú stratégiu. „Nezaboduje to,“ uviedol s tým, že Washington zatiaľ nereagoval na ponuku Nemecka a po vyčerpaní zásob v konflikte s Iránom je ešte menej pravdepodobné, že predaj schváli. Aj samotný Merz uznal tento problém so zásobami, keď povedal, že Američania „momentálne nemajú dosť ani pre seba“. Pistorius oznámil už v júli 2025, že Berlín oficiálne požiadal o nákup odpaľovacích systémov Typhon od spoločnosti Lockheed Martin.
Podľa nemeckej armády by ich získanie výrazne posilnilo schopnosti krajiny pri dlhých a presných úderoch či odstrašení Ruska. „Jasne by to ukázalo potenciálnemu agresorovi, že v prípade útoku by jeho veliteľské centrá, letiská či odpaľovacie zariadenia neboli v bezpečí pred odvetou,“ uviedli ozbrojené sily. Portál Politico uviedol, že Berlín plánoval nákup troch odpaľovacích systémov a 400 rakiet Tomahawk. Hovorca nemeckého ministerstva obrany uviedol, že nákup komerčne dostupných systémov je „stále plánovaný“ a že bola podaná predbežná žiadosť americkej vláde. Nepovedal však, či USA na ňu reagovali. Pentagón ani americký minister obrany sa k tejto veci nevyjadrili.
