USA - Matematik Peter W. Stoner už v 60. rokoch minulého storočia vypočítal, že pravdepodobnosť, aby jeden človek náhodne naplnil 48 starozákonných proroctiev o Ježišovi, je prakticky nulová. Nová analýza z roku 2025 jeho závery potvrdzuje a opäť otvára diskusiu o tom, či ide o náhodu, alebo o naplnenie dávnych prorockých textov.
Storočia pred narodením Ježiša, predpovedal Starý zákon stovky proroctiev o Ježišovi a podľa Nového zákona sa každé jedno z nich naplnilo. Tieto predpovede už dlhodobo vyvolávajú otázky tak medzi vedcami, ako aj medzi odborníkmi, ako by mohol jeden človek náhodne splniť toľko konkrétnych detailov. Matematik Peter W. Stoner sa touto otázkou zaoberal v roku 1960 vo svojej knihe Science Speaks, píše na svojom webe Daily Mail. Aby boli výpočty zrozumiteľnejšie, začal s ôsmimi kľúčovými proroctvami, vrátane narodenia v Betleheme, pôvodu z Dávidovho rodu a konania zázrakov.
Stoner to ilustroval príkladom z reálneho sveta
Použitím jednoduchého násobenia pravdepodobností (vynásobením šance, že sa každé proroctvo stane náhodne) zistil, že už splnenie týchto ôsmich proroctiev čisto náhodou predstavuje približne jednu ku 100 miliónom. Pri rozšírení výpočtu na všetkých 48 proroctiev sa pravdepodobnosť znížila na takmer nepredstaviteľnú úroveň. Stoner to ilustroval príkladom z reálneho sveta: predstavte si, že by ste pokryli štát Texas vrstvou strieborných dolárov do výšky približne 60 centimetrov, jednu mincu by ste označili a so zaviazanými očami sa ju pokúsili vybrať. Pravdepodobnosť takéhoto úspechu je približne rovnaká ako to, že by jeden človek náhodou splnil všetkých osem proroctiev.
V roku 2025 sa k Stonerovej práci vrátili Will Best a Robin Lovgren z Belmont University a potvrdili, že aj pri veľmi konzervatívnych predpokladoch je veľmi nízka pravdepodobnosť, že by tieto proroctvá splnil jediný človek. Uviedli, že táto analýza „poukazuje na pozoruhodnú zhodu medzi predpovedanými charakteristikami a historickým záznamom o Ježišovom živote, smrti a zmŕtvychvstaní“. Pre mnohých veriacich tieto výpočty predstavujú presvedčivý dôkaz, že Ježiš z Nazareta bol naplnením proroctiev, a nie náhodnou osobou, ktorá sa s opisom iba zhodovala.
Proroctvá o utrpení
Kritici však upozorňujú na to, že výsledky závisia od toho, ktoré proroctvá sú vybrané a ako prísne sa interpretujú. Aj pri konzervatívnych predpokladoch však zostáva pravdepodobnosť mimoriadne nízka. Ježišov život údajne naplnil desiatky týchto predpovedí. Medzi najvýraznejšie patria tvrdenia, že sa narodil v Betleheme (Micheáš 5,2), narodil sa z panny (Izaiáš 7,14), pochádzal z rodu Abraháma a Dávida (Genezis 12,3; 2. Samuelova 7,12–13) a vykonával zázračnú službu uzdravovania (Izaiáš 35,5–6). Jeho život mal tiež zodpovedať proroctvám o utrpení: bol zradený priateľom, ukrižovaný s prebodnutými rukami a nohami a pochovaný v hrobe bohatého muža (Žalm 41,9; Žalm 22,16; Izaiáš 53,9). Aj udalosti po jeho smrti, ako zmŕtvychvstanie (Žalm 16,10) a nanebovstúpenie (Žalm 68,18), majú podľa tohto pohľadu zodpovedať dávnym predpovediam.
Aby bolo možné matematiku pochopiť jednoducho, Stoner odhadol pravdepodobnosť, že by sa každé proroctvo splnilo náhodne. Napríklad narodenie v Betleheme má pravdepodobnosť jedna ku 280 000, zradenie za 30 strieborných má približne jednu ku 100 000 a vrátenie peňazí na iný účel tiež asi jednu ku 100 000. Potom použil zloženú pravdepodobnosť, teda násobenie pravdepodobností nezávislých udalostí. Ak má napríklad jedno proroctvo pravdepodobnosť jedna ku 10 a iné jedna ku 100, šanca, že sa obe stanú náhodou, je jedna ku 1 000. Pri aplikovaní tohto postupu na osem kľúčových proroctiev vznikne číslo tak malé, že je takmer nepredstaviteľné.
Niektoré sú mimoriadne nepravdepodobné
Pri rozšírení na všetkých 48 proroctiev Stoner upravil výpočty podľa relatívnej náročnosti každej predpovede a dospel k výsledku jedna nasledovaná 157 nulami, čo je menej ako počet elektrónov vo vesmíre. Aj keby sme počítali miliardy za sekundu, trvalo by oveľa dlhšie ako vek vesmíru, kým by sme sa k takému číslu dopracovali. Best a Lovgren sa zamerali konkrétne na osem proroctiev z 53. kapitoly knihy proroka Izaiáša, ktorú mnohí kresťania považujú za opis prichádzajúceho Mesiáša stáročia pred Ježišom. Patria sem tvrdenia, že bude „vysoký a vyvýšený“ (Izaiáš 52,13), „zohavený viac než iný človek“ (Izaiáš 52,14), že bude pochádzať zo skromného prostredia (Izaiáš 53,2), bude opovrhovaný a zavrhnutý (Izaiáš 53,3) a bude prebodnutý (Izaiáš 53,5).
Niektoré z nich sú mimoriadne nepravdepodobné, ak by sa mali stať náhodou. Napríklad ukrižovanie približne jedna ku miliónu či mlčanie pred súdom približne jedna ku 10 000. Keď sa pravdepodobnosti všetkých ôsmich vynásobia, výsledná šanca, že by ich jediný človek splnil náhodne, je prakticky nulová. Best a Lovgren nadväzujú na Stonerovu logiku a tvrdia, že násobenie týchto pravdepodobností vedie k číslam tak malým, že presahujú bežné chápanie, a preto priťahujú pozornosť vedcov a štatistikov aj mimo náboženských kruhov.
