PRAHA - Prejavy starnutia ženských vajíčok, takzvaných oocytov, je možné zvrátiť a ich poškodenie opraviť. To, čo bolo doteraz považované za biologicky nemožné, dokázal medzinárodný tím vedený reprodukčnou biologičkou Helenou Fulkovou z Ústavu experimentálnej medicíny Akadémie vied ČR, ktorý o tom informoval v tlačovej správe. Výsledky zverejnil magazín Aging Cell. Podľa vedcov otvárajú nové otázky o biológii starnutia a priestor pre vývoj budúcich liečebných prístupov.
S vekom žien klesá ich reprodukčná schopnosť. U starších vajíčok sa častejšie objavuje poškodenie DNA a chyby v delení chromozómov, čo zvyšuje riziko aneuploidií, teda porúch počtu chromozómov. Tie môžu spôsobiť zastavenie vývoja embrya alebo viesť k závažným genetickým poruchám, ako je napríklad Downov syndróm. Tím zistil, že poškodenie, ktoré sa v oocytoch pri starnutí hromadí, možno napraviť.
Výrazne vyššia miera poškodenia
Pri výskume ukázala analýza vajíčok starších myší samíc výrazne vyššiu mieru poškodenia DNA. Asi 70 percent chromozómov nieslo známky dvojitých zlomov, zatiaľ čo u mladých myší to bolo okolo 16 percent. Vedci vystavili jadrá starých oocytov prostredia mladých vajíčok zbavených ich DNA. Mladé bunky obsahujú opravné mechanizmy, ktoré sú v starnúcich oocytoch výrazne oslabené. V prostredí mladých vajíčok sa poškodenie DNA v starých vajíčkach výrazne znížilo.
Takto omladené vajíčka dokázali podľa vedeckého tímu pokračovať vo vývoji až k narodeniu zdravých mláďat s rovnakou úspešnosťou ako u mladých jedincov. "Naše výsledky ukazujú, že starnutie oocytov nie je nezvratné a že kvalitu vajíčok možno v zásade obnoviť. Prvý raz sme experimentálne preukázali, že starší oocyt dokáže v mladom bunkovom prostredí znovu naštartovať mechanizmy opráv DNA a správneho delenia chromozómov," uviedla Fulková.
Zásadné zistenia
Objav vznikol náhodne pri skúmaní 3D štruktúry bunkového jadra v projekte podporenom Grantovou agentúrou ČR. Následne bol rozvinutý v projekte Budúcnosť asistovanej reprodukcie programu Stratégie AV21 v spolupráci s Výskumným ústavom živočíšnej výroby v Prahe, Univerzitou v Terame a Univerzitou v Zürichu. Podľa autorov práce zásadne menia doterajšie predstavy o starnutí pohlavných buniek a otvára priestor pre výskum bunkových terapií, ktoré by v budúcnosti mohli znížiť riziko chromozomálnych porúch pri embryách, zvýšiť úspešnosť asistovanej reprodukcie či prispieť k záchrane ohrozených druhov.
