OSLO/SYDNEY - Plasty nás obklopujú na každom kroku, od detských cumlíkov až po obaly potravín. Nový výskum publikovaný v prestížnom časopise Nature varuje, že viac ako 4 000 chemikálií používaných v plastoch predstavuje vážne riziko pre ľudské zdravie aj životné prostredie. Vedci preto žiadajú ich okamžitý zákaz.
Vyhnúť sa plastom je v dnešnej spoločnosti takmer nemožné, no vedci upozorňujú, že mnohé z látok, ktoré sa v nich nachádzajú, sú nebezpečné. Nová štúdia zverejnená v Nature vyzýva na zákaz viac ako 4 200 chemických látok, ktoré sú bežne používané pri výrobe plastov a ktoré sa podľa vedcov môžu jednoducho uvoľňovať do potravín či nápojov, pretože nie sú pevne viazané na plastovú matricu, uviedol portál Yahoo News. „Cumlíky sú dobrý príklad. Sú v priamom a intenzívnom kontakte s telom. Dieťa ich žuje a chemikálie sa tak môžu dostať do slín a potom do tela,“ vysvetlil vedúci autor štúdie profesor Martin Wagner z Nórskej univerzity vedy a technológie.
Wagner upozorňuje, že plastov sa dotýkame neustále, od viečok na káve, cez plastové slúchadlá, až po balenia potravín. Vedci vo výskume identifikovali neuveriteľných 16 325 chemických látok prítomných v plastoch, z ktorých 4 200 označili ako „znepokojujúce“ pre zdravie alebo životné prostredie. V priemere obsahoval každý plastový výrobok okolo 800 chemikálií, v niektorých prípadoch však išlo o tisíce, najmä pri polyetylénoch.
Po aférach s BPA (Bisfenol A), ktorý bol postupne nahradený zlúčeninami ako BPS či BPF, upozorňuje Wagner na takzvané „poľutovaniahodné substitúcie“. Tie často neriešia podstatu problému, nahrádzajú ich totiž chemikálie podobne nebezpečné.
Vedci preto navrhujú regulovať chemikálie v plastoch nie jednotlivo, ale ako celé skupiny. „Je to síce ekonomicky náročnejšie, no efektívnejšie pri ochrane verejného zdravia,“ tvrdí Wagner. Problémom sú aj rôzne prídavné látky, ako sú farbivá, UV filtre či lubrikanty používané pri výrobe, ktoré v produkte často zostanú a môžu sa uvoľňovať do potravín aj prostredia. „Je to komplexný chemický vesmír. Plastový priemysel navyše často nezverejňuje, ktoré látky používa, čo sťažuje ochranu spotrebiteľov,“ dodáva profesor. Zvýšené teploty, spôsobené napríklad slnkom alebo ohrievaním v mikrovlnke, zvyšujú uvoľňovanie chemikálií z plastov. Plast sa však rozkladá aj pri izbovej teplote, čím vznikajú mikro- a nanoplasty. Tie už boli objavené v ľudskej krvi, mozgu, v mužských pohlavných orgánoch, ba dokonca aj v materskom mlieku.
Alternatívou k plastom má byť často silikón, no Wagner varuje, že ide o formu greenwashingu. Ide stále o plast s málo známym chemickým profilom. Plast sa nachádza dokonca aj vo vnútri konzerv a jednorazových papierových obalov, kde pri kontakte s teplými a mastnými jedlami dochádza k vyššiemu prenikaniu chemikálií do potravín. Riešením je podľa Wagnera okrem regulácií aj zvýšenie transparentnosti a väčšie povedomie verejnosti. „Ľudia majú právo vedieť, ktorým chemikáliám sú denne vystavení,“ uzatvára.