TORONTO - Vedci zistili, že nie prestávky pri hovorení, ale aj celková rýchlosť reči môže naznačovať, ako dobre funguje váš mozog. Podľa najnovšieho výskumu súvisí tempo hovorenia s výkonnými funkciami mozgu a môže slúžiť ako včasný ukazovateľ kognitívneho úpadku.
To, ako rýchlo alebo pomaly hovoríte, nemusí byť len otázkou temperamentu či kultúry. Nový výskum ukazuje, že tempo reči môže veľa prezradiť o zdraví vášho mozgu, uviedol portál Best Life Online. Podľa štúdie publikovanej v odbornom časopise Aging, Neuropsychology, and Cognition výskumníci z Univerzity v Toronte a zdravotného centra Baycrest, ktoré sa špecializuje na starostlivosť o seniorov, sledovali kognitívne schopnosti 125 zdravých dospelých vo veku od 18 do 85 rokov. Cieľom bolo zistiť, do akej miery súvisia problémy s hľadaním slov (teda schopnosť rýchlo si spomenúť na správne slovo) s rizikom kognitívneho úpadku a demencie.
Ako sa výskum uskutočnil
Účastníci absolvovali tri typy testov:
• Názvoslovná hra s obrázkami, počas ktorej museli odpovedať na otázky o zobrazených predmetoch, pričom v pozadí zneli rušivé slová.
• 60-sekundový opis zložitého obrázka, počas ktorého nástroj s umelou inteligenciou zaznamenával rýchlosť reči a počet prestávok.
• Štandardizované testy kognitívnych funkcií, ktoré posudzujú výkonné funkcie mozgu a iné mentálne schopnosti typicky ovplyvnené vekom.
Kľúčové zistenia
• Rýchlosť, s akou ľudia nachádzali správne slová, s vekom klesala.
• Samotná schopnosť pomenovať obrázok sa s vekom síce znižovala, no nebola priamo spojená so zhoršeným zdravím mozgu.
• Počet ani dĺžka páuz počas reči nesúviseli so stavom kognície.
• Najvýraznejší ukazovateľ? Celková rýchlosť reči – tá totiž úzko súvisela s výkonnosťou mozgových funkcií.
„Inými slovami, nie prestávky počas reči, ale rýchlosť hovorenia medzi nimi bola najvýraznejším ukazovateľom stavu mozgu,“ uvádza tlačová správa k štúdii. Vedci zároveň zdôrazňujú, že občasné váhanie pri hľadaní slov môže byť bežnou súčasťou starnutia a nemalo by sa automaticky považovať za príznak demencie.
Hovorenie ako nástroj včasnej diagnostiky?
„Naše výsledky naznačujú, že zmeny v rýchlosti hovorenia môžu odrážať zmeny v mozgu,“ hovorí hlavný autor štúdie Jed Meltzer, ktorý pôsobí ako kanadský výskumný predseda pre intervenčnú kognitívnu neurovedu v Baycreste. „Rýchlosť reči by sa preto mohla stať súčasťou štandardných kognitívnych vyšetrení, ktoré by pomohli skôr odhaliť riziko kognitívneho úpadku a lepšie podporiť zdravie mozgu u starších ľudí.“
Vedci však upozorňujú, že na definitívne potvrdenie súvislosti medzi tempom reči a kognitívnym úpadkom je potrebné dlhodobé sledovanie. Napriek tomu, že nové poznatky mierne spochybňujú význam problémov s hľadaním slov ako hlavného varovného signálu, Alzheimerova asociácia ich naďalej považuje za možný skorý príznak ochorenia.
