PHILADELPHIA - Viaceré doterajšie štúdie potvrdili, že mozog nie je nemenný, počas života podlieha viacerým zmenám a prispôsobuje sa v reakcii na životné udalosti v procese nazývanom neuroplasticita. Platí to najmä pre ženský mozog, ktorý sa výrazne mení počas obdobia troch „P“: pubescence (puberta), pregnancy (tehotenstvo) a perimenopauza (menopauza).
Kognitívnu neurologičku Lauru Pritschetovú, doktorandku na oddelení psychiatrie na Pensylvánskej univerzite, fascinuje, ako dokážu ženské hormóny vrátane estrogénu a progesterónu, ovplyvniť organizáciu a fungovanie mozgu. Ide predovšetkým o mozog žien, ktorý zaznamenáva najväčšie zmeny v období puberty, tehotenstva a menopauzy. Práve tieto životné etapy sú častým terčom vtipov, napríklad o odpornej tínedžerke, roztržitej budúcej mamičke alebo o hormónmi nabitej žene v strednom veku. Tieto stereotypy správania však zďaleka nie sú zábavné, ale sú vonkajším prejavom veľkých vnútorných zmien, z ktorých mnohé súvisia s účinkom kolísajúcich hormónov na mozog.
„Vybrala som si túto oblasť, pretože ako študentka som bola začínajúcou neurologičkou, zaujímala som sa o mozgové siete a bola som posadnutá tým, ako zložité je v mozgu to, čo nám umožňuje mať osobnosť alebo pamätať si veci,“ uviedla neurologička hlavnému lekárskemu korešpondentovi CNN, Sanjayovi Guptovi v jeho podcaste Chasing Life. „Zároveň som bola v osobnom živote obklopená ženami v menopauze, ktoré hovorili o svojich kognitívnych ťažkostiach a problémoch s pozornosťou. Pomyslela som si, že musíme tieto dve veci spojiť a viac tomu porozumieť,“ citoval ju portál 9news. Počas postgraduálneho štúdia sa preto dobrovoľne prihlásila ako „pokusný králik“, keď si nechala skenovať mozog a odoberať krv počas 30 dní v dvoch kompletných reprodukčných cykloch (pri užívaní aj vysadení antikoncepčných tabletiek). Týmto spôsobom hľadala odpoveď na otázku, ako súvisia každodenné výkyvy hormónov so zmenami v mozgu. „Približne v tom istom období iní vedci sledovali, čo sa deje v mozgu žien počas tehotenstva,“ povedala Pritschetová a doplnila, že porovnávali mozog pred tehotenstvom a po ňom.
Zaznamenali síce mnohé zmeny, ale keďže tieto štúdie boli založené na okamžitom prístupe, mnohé otázky zostali nezodpovedané. „Ak sa celkový objem sivej hmoty zníži o tri až päť percent, kedy k tomu dochádza a ako k tomu dochádza? Máme obrovské medzery v tom, čo nazývame touto metamorfózou. Vieme, že k týmto telesným adaptáciám vedie 40-týždňové gestačné okno na podporu vývoja plodu: Máme zvýšený objem plazmy, zmenu imunitných funkcií, rýchlosť metabolizmu, spotrebu kyslíka. Ako vyzerá táto trajektória v priebehu tehotenstva?“ Aby to zistila, ona a jej tím sledovali zmeny v mozgu jednej ženy pomocou magnetickej rezonancie a odberov krvi od obdobia pred počatím a liečbou neplodnosti počas celého tehotenstva až do dvoch rokov po pôrode. Svoje zistenia publikovali v septembri v časopise Nature Neuroscience. „Zníženie objemu šedej hmoty sme zaznamenali takmer v celom mozgu,“ vysvetlila Pritschetová. „Videli sme zvýšenú mikroštruktúru bielej hmoty a veľkosť komôr. Zlomovým bodom bolo narodenie dieťaťa. Zaznamenali sme, že tieto zníženia pretrvávali aj po pôrode s miernym zotavením. Znamená to, že určité oblasti mozgu vykazovali tento nárast objemu sivej hmoty v ranom období po pôrode. V iných nie.“
Na základe slov neurologičky je tento „choreografický tanec medzi hlavnými funkciami nášho mozgu“ z určitého hľadiska fyzickou adaptáciou na zvýšený prietok krvi a opuchy, ktoré sa vyskytujú v tehotenstve. Okrem toho môžu byť tieto zmeny aj prípravou na ďalšiu fázu: rodičovstvo. „Je to dolaďovanie obvodov. Vieme, že tehotenstvo je prípravou na toto obdobie v živote, keď musí dôjsť k veľkej adaptácii správania a k novým kognitívnym požiadavkám a novej záťaži,“ povedala Pritschetová. Jej teóriu podporuje aj skoršia štúdia. „Prvé vrcholné práce, ktoré vyšli pri skúmaní neuroanatómie u žien od obdobia pred počatím až po obdobie po pôrode, zistili, že stupeň zmeny objemu šedej hmoty koreloval s rôznymi materskými prejavmi správania. Opäť je to všetko korelácia. Ide o oblasť, v ktorej musíme urobiť oveľa viac výskumu a potrebuje veľa súvislostí. Ale predpokladáme, že ak v týchto obvodoch, ktoré sú základom kognitívneho alebo behaviorálneho procesu dochádza k jemnému vyladeniu, tak čím viac sa vyladí, tým lepší výkon budete mať.“
