USA - Nová kniha britského autora Dana E. Parkesa s názvom Odkaz Titanicu otriasa zaužívaným pohľadom na jednu z najznámejších námorných tragédií v dejinách. Autor v nej prináša doteraz nezverejnené výpovede vrhajúce nové svetlo na posledné chvíle života kapitána Edwarda Johna Smitha, ktorý velil legendárnemu parníku.
Oficiálna príčina smrti kapitána Titanicu, Edwarda Johna Smitha, zostáva jednou z trvalých záhad histórie a jeho koniec je najčastejšie spájaný so samovraždou. Avšak Dan E. Parkes v knihe Odkaz Titanicu tvrdí, že tieto fámy nespravodlivo pošpinili odkaz kapitána. Zaujímavé je aj to, že medzi obeťami tragédie Titanicu, ktorý skončil pod hladinou Atlantiku 15. apríla 1912, sa nenašlo kapitánove telo. Možno aj preto vzniklo množstvo rôznych teórií o tom, ako zahynul. Sú medzi nimi výpovede o tom, že sa galantne potopil spolu s loďou, ako aj konšpiračné teórie, podľa ktorých žil v prestrojení v Marylande. Wyn Craig Wade v knihe „The Titanic: End of a Dream“ podľa denníka Daily Mail uvádza, že kapitán Smith má „najmenej päť rôznych spôsobov úmrtí, od hrdinských až po nehanebné“.
Bol kapitán pod vplyvom alkoholu?
Najsrdcervúcejší postreh prišiel tri dni po tragédii, keď Los Angeles Express na titulnej strane uviedol: „Kapitán E. J. Smith sa zastrelil.“ O deň neskôr britský denník Daily Mirror vyhlásil: „Kapitán Smith sa zastrelil na mostíku.“ Počas vyšetrovania námornej tragédie, ktoré sa konalo v New Yorku a Londýne, pozostalí tvrdili, že tiež počuli chýry o potupnom konci 62-ročného komodora. Samovražda bola totiž považovaná za zbabelý spôsob odchodu v čase, keď bol kapitán povinný ísť ku dnu s loďou. A to bola len špička ľadovca. Objavili sa aj kontroverzné správy, ktoré očierňovali Smithovu povesť ešte za jeho života. Podľa nich si pred tragédiou vypil, riadil Titanic nebezpečnou rýchlosťou a ignoroval varovania pred ľadovcom, čo doslova nasypalo soľ do rany jeho vdove Eleanor a ich sedemročnej dcére Mel. Parkes však tieto fámy označil za nepodložené útoky a tvrdil, že uctievaný kapitán sa utopil alebo zamrzol v severnom Atlantiku spolu s ostatnými obeťami.
Svedectvá preživších sa zhodujú
Napriek množstvu očitých svedectiev o dôstojníkovej samovražde sa autor domnieva, že to nebol Smith. Namiesto toho uvádza, že výstrely boli vypálené na upokojenie panikáriacich cestujúcich, ktorí si ich v strese spojili so Smithovou samovraždou. Poukázal na to, že mnohí z týchto očitých svedkov boli nedôveryhodní, keďže sa nachádzali na záchranných člnoch. Parkes tiež odmietol tvrdenia o kapitánovej opitosti, bezohľadnom riadení a ignorovaní varovaní a dodal, že pasažieri možno potrebovali obetného baránka za nešťastie a rozhodli sa pre kapitána. Existuje mnoho očitých svedectiev, ktoré podporujú Parkesovu verziu, vrátane 27-ročného Roberta Williamsa Daniela. Bol to bankár, ktorý si spomenul, že videl kapitána Smitha na mostíku, keď sa Titanic potápal. Pre New York Herald v tom čase údajne povedal, že videl, ako voda pohltila kapitána celého a vyhlásil, že zomrel ako hrdina.
Tridsaťjedenročný kuchár Isaac Maynard v New Yorku vypovedal, že videl kapitána na mostíku, keď bol on sám prehodený cez palubu. Doplnil, že neskôr uvidel bielobradého námorníka plávať vo vode úplne oblečeného s kapitánskou čiapkou na hlave. „Jeden z mužov, ktorí sa držali záchranného člna, sa mu pokúsil pomôcť natiahnutím ruky, ale on mu to nedovolil a zavolal ‚dávajte na seba pozor, chlapci‘,“ tvrdil Maynard. „Neviem, čo sa stalo s kapitánom, lebo som ho potom nevidel, ale predpokladám, že sa potopil.“ Parkes cituje ďalších preživších, ktorí tvrdili, že kapitán dokonca zachránil dieťa a odovzdal ho do záchranného člna, ale sám do neho odmietol nastúpiť.
„Niekoľko metrov od neho ležalo dieťaťa, ktoré prilákalo pozornosť námorníka,“ povedal George Brereton, hazardný hráč a podvodník, ktorý nastúpil na Titanic pod falošným menom, aby podvádzal bohatých cestujúcich. „Chytil dieťa a potom sa vydal k záchrannému člnu. Malého bezpečne naložil na palubu a pokračoval v boji o potápajúci sa Titanic.“ Parkes uviedol, že tento hrdinský čin bol úplne v súlade s povahou Smitha, ktorý mal prezývku „milionársky kapitán“ pre svoju obľúbenosť u cestujúcich z vyšších vrstiev. Preživší dokonca tvrdili, že námorníci sa tvárili odvážne napriek tomu, že vedeli, že sa blíži záhuba. „Videla som, ako bol kapitán Smith rozrušený, cestujúci by si to nevšimli, ale ja áno,“ napísala krátko po katastrofe v liste May Sloanová, stevardka Titanicu, ktorá prežila. „Vtedy som vedela, že čoskoro sa potopíme.“
