USA - Astronauti na svojich cestách po galaxii môžu čeliť nečakaným výzvam, medzi ktoré patrí aj potreba sexuálneho uspokojenia. Keď sa vášne začnú naplno prejavovať, uvoľnenie telesných tekutín v podmienkach nulovej gravitácie vytvára neobvyklé pohyby, ktoré zaujali vedcov. Tí tvrdia, že tieto javy sú niečím úplne novým, čo je potrebné ďalej skúmať.
„Poďme sa porozprávať o šťastí,“ povedala odborníčka na sexuálne témy Esme Louise Jamesová vo videu, ktoré sa stalo populárnym na TikToku. Rozprávať sa o bláznivých veciach na okraji vesmíru je síce netradičná úloha, ale niekto to jednoducho musí urobiť. Záujem o sexuálne témy v kozmickom prostredí vzrástol v posledných mesiacoch, najmä vďaka astronautom Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) Sunite „Suni“ Williams a Barrymu „Butchovi“ Wilmoreovi. Kvôli technickým problémom na lodi – konkrétne na kozmickom plavidle Boeing Starliner, ktoré malo absolvovať osemdňovú cestu v júni 2024 – zostali astronauti uviaznutí vo vesmíre na neurčito. Od tejto nehody sa na sociálnych sieťach objavili špekulácie, že astronauti mohli venovať svoj čas aj neformálnym aktivitám.
Vesmirní odborníci tvrdia, že pohlavný styk medzi hviezdami nie je úplne nemožný, no zhodujú sa, že by bol veľmi ťažký kvôli nedostatku stability v podmienkach nulovej gravitácie. Ak by si astronaut našiel chvíľku na vlastné uspokojenie, výsledky orgazmu vo vesmíre by boli veľmi nezvyčajné. Fyzici vysvetľujú, že ejakulácia vo vesmíre by spôsobila nečakané fyzikálne účinky, ktoré sú výsledkom základného fyzikálneho zákona zvaného konzervácia hybnosti. Tento zákon hovorí, že pohyb jednej osoby spôsobí pohyb iným spôsobom. Aj keď sa NASA vo svojich etických pravidlách konkrétne nezameriava na sexuálne aktivity alebo masturbáciu vo vesmíre, vedci upozorňujú, že tieto otázky začínajú získavať pozornosť v rámci vesmírneho výskumu.
Koncept konzervácie hybnosti tvrdí, že celková hybnosť dvoch alebo viacerých telies v systéme zostane rovnaká. V prípade ejakulácie vo vesmíre sa hmotnosť ejakulátu vynásobená jeho rýchlosťou bude rovnať hmotnosti muža vynásobenej jeho rýchlosťou. Vedci Agnew a James sa rozhodli tieto výpočty overiť a začali počítaním priemerného objemu ejakulátu vo vesmíre, ktorý je približne jedna čajová lyžička jeho hustoty (1 gram) a priemernej rýchlosti ejakulácie, ktorá je 45 kilometrov za hodinu. Po vynásobení hustoty objemom na výpočet hmotnosti následne vynásobili hmotnosť rýchlosťou, čím získali hybnosť ejakulátu.
Ďalej sa rozhodli vypočítať, ako by tieto hodnoty ovplyvnili pohyb muža. Priemerná váha muža bola stanovená na 70 kilogramov, čo znamená, že rýchlosť pohybu muža po ejakulácii vo vesmíre by bola 0,000562 metra za sekundu. Po týchto výpočtoch sa dostali k záveru, že astronaut by sa v prázdnom vesmíre dokázal pohybovať dozadu rýchlosťou približne 2 metre za hodinu. Agnew poznamenal, že rýchlosť by bola približne rovnaká ako rýchlosť bežného záhradného slimáka, ktorý sa pohybuje rýchlosťou asi 0,001kilometrov za hodinu. Varoval, že ak by sa niekto ocitol vo vákuu vesmíru a chcel by použiť ejakulát ako pohonnú hmotu, nebude sa pohybovať veľmi rýchlo.
