NEW YORK - Vedci z Newyorskej univerzity urobili kľúčový objav o záhadnom pôvode egyptskej Veľkej sfingy. Dielo, ktoré postavili starí Egypťania, totiž dlho mátalo aj tých najrenomovanejších odborníkov. Teraz sú však presvedčení o tom, že konečne prišli na to, ako táto stavba vznikla.
Záhada spojená s budovaním Veľkej sfingy v Egypte má podľa vedcov z Newyorskej univerzity rozuzlenie. Medzi odbornou verejnosťou existuje pomerne silná zhoda v tom, ako bola vytvorená tvár obrovskej vápencovej sochy. Domnievajú sa, že s najväčšou pravdepodobnosťou bola ručne vytesaná. Ale postup, akým bolo vybudované impozantné, viacvrstvové telo, zostával záhadou. Podľa najnovších zistení nejde iba o výsledok zručností miestnych robotníkov. Výskumníci sa domnievajú, že tvar tela vyformovala samotná matka príroda pomocou vetra.
"Naše zistenia ponúkajú možný príbeh o pôvode toho, ako môžu útvary podobné sfinge vzniknúť eróziou. Laboratórne experimenty ukázali, že prekvapivé tvary podobné sfingám môžu v skutočnosti pochádzať z materiálov, ktoré sú erodované rýchlymi prúdmi," uviedol hlavný autor štúdie Leif Ristroph. Jeho kolegovia použili tvrdšiu horninu obalenú kopcami z mäkkej hliny, aby napodobnili terén pozdĺž rieky Níl v severovýchodnom Egypte. Potom tieto útvary premyli rýchlo tečúcim prúdom vody a zinscenovali tak vietor. Po jeho pôsobení hlina nadobudla tvar podobný sfinge. Výsledná forma ako keby pozostávala z levej hlavy, krku a labiek položených vpredu a oblúkovitého chrbta. "Dnes existujú yardangy (skalné prvky vytvorené vzdušnou eróziou), ktoré vyzerajú ako sediace alebo ležiace zvieratá, čo podporuje naše závery," zdôraznil Ristroph.
On a jeho tím však neboli prví, ktorí zvažovali teóriu eolickej erózie. V roku 1981 geológ Farouk El-Baz vyhlásil, že ikonická sfinga mala pôvodne plochý vrchol, ktorý časom vytvaroval vietor. Okrem toho sa domnieval, že stavitelia v starovekom Egypte o týchto prírodných procesoch vedeli, a preto starostlivo vyberali tvary svojich najikonickejších stavieb tak, aby im odolali. "Keby postavili svoje monumenty v tvare kocky, obdĺžnika alebo dokonca štadióna, už dávno by ich vymazala ničivá veterná erózia."
Experti z Newyorskej univerzity však ako prví presne ukázali, ako k tomuto javu mohlo dôjsť a ich zistenia majú širší rozsah. "Táto štúdia môže byť užitočná aj pre geológov, pretože odhaľuje faktory, ktoré ovplyvňujú horninové útvary, konkrétne skutočnosť, že nie sú vo svojom zložení homogénne a jednotné. Neočakávané tvary pochádzajú z toho, ako sa toky odkláňajú okolo tvrdších alebo menej odolných častí," dodal Ristroph.
