NETANYA – Potápač neďaleko izraelského pobrežia nečakane objavil vrak lode z rímskej éry obsahujúci 44 ton starých mramorových artefaktov. Obchodná loď stroskotala počas búrky, ide o najstarší námorný náklad svojho druhu známy vo východnom Stredomorí.
Neďaleko izraelského pobrežia sa potápačovi Gideonovi Harrisovi podarilo nájsť vrak lode z rímskej éry, v ktorom objavil 44 ton starých mramorových artefaktov. Údajne ide o najstarší námorný náklad svojho druhu známy vo východnom Stredomorí. Zaujímavé je, že hoci archeológovia o vraku vedeli, nepoznali jeho presné miesto pobytu, pretože bol pokrytý pieskom. Náklad pozostáva z koritských stĺpov zdobených rastlinnými motívmi, čiastočne vyrezávaných stĺpov a obrovského mramorového architrávu s dĺžkou až 6 metrov. Zdá sa, že tieto cenné architektonické prvky boli predurčené na veľkolepú verejnú budovu – chrám alebo možno divadlo, píše Live Science.
Pred niekoľkými týždňami Harris, skúsený morský plavec, kontaktoval Izraelský úrad pre starožitnosti a informoval o starovekých stĺpoch, ktoré spozoroval pri plávaní v mori na pláži Beit Yanai. „O existencii tohto stroskotaného nákladu sme si boli vedomí už dlho, ale nevedeli sme jeho presné miesto, pretože bol zasypaný pieskom, a preto sme ho nemohli preskúmať,“ povedal Koby Sharvit, riaditeľ oddelenia podmorskej archeológie na Izraelskom úrade pre starožitnosti. „Nedávne búrky museli odhaliť stratený náklad a vďaka Gideonovej správe sa nám podarilo zaregistrovať jeho polohu a vykonať predbežné archeologické výskumy, ktoré povedú k hlbšiemu výskumnému projektu,“ dodal. Z polohy a uhla nákladu na morskom dne je zrejmé, že loď nesúca náklad stroskotala po tom, čo sa posádka lode stretla s búrkou v plytkých vodách.
„Z veľkosti architektonických prvkov vieme vypočítať rozmery lode, hovoríme o obchodnej lodi, ktorá by mohla uniesť náklad s hmotnosťou najmenej 200 ton,“ vysvetlil Sharvit. „Tieto kúsky sú charakteristické pre veľké, majestátne verejné budovy. Dokonca aj v rímskej Cézarei boli také architektonické prvky vyrobené z miestneho kameňa pokrytého bielou omietkou, aby vyzerali ako mramor. Tu hovoríme o pravom mramore.“ Mramorový náklad mohol pochádzať z Turecka alebo Grécka a putoval na juh možno do Alexandrie v Egypte. Archeológovia celé roky diskutovali o tom, či starí Rimania dovážali kompletne vyrobené architektonické prvky alebo či posielali iba čiastočne hotové kusy. Toto zistenie ukazuje, že kúsky opustili lokalitu lomu ako základná surovina alebo ako čiastočne opracované artefakty a že ich vyrobili a dokončili na stavenisku miestni umelci a remeselníci.
