LONDÝN - Zdá sa, že orgazmus alebo dokonca len samotné premýšľanie o sexe môže niektorých ľudí priviesť k nekontrolovateľnému záchvatu kýchania. Tento stav je oveľa bežnejší, než by sa mohlo zdať. Odborníci sa najnovšie pozreli na tento bizarný fenomén. Zistili, že známy bol už v 19. storočí. Pokúsili sa objasniť, prečo sa to deje.
Psychiater Harold Maxwell z londýnskej nemocnice West Middlesex University Hospital liečil pred časom muža v strednom veku, ktorý sa sťažoval na záchvaty kýchania, kedykoľvek pomyslel na sex. Prvýkrát sa vtedy stretol so zvláštnym fenoménom, kedy pri orgazme či premýšľaní o sexe osoba začne nekontrolovateľne kýchať.
Tento bizarný prípad podnietil Maxwella a jeho kolegu Mahmooda Bhuttu, aby sa ponorili do štúdie o kýchaní vyvolanom sexuálnymi predstavami alebo orgazmom. Podarilo sa im objaviť záznam z roku 1972. V liste, ktorý našli v časopise Journal of the American Medical Association, bol podrobne opísaný prípad 69-ročného muža, ktorý po orgazme trpel silným kýchaním. Lekári ho s jeho symptómami jednoducho poslali preč s lokálnou nosovou anestézou.
Aby lekári zistili, aký veľký je v skutočnosti problém "sexuálneho kýchania", vo vysoko nevedeckej štúdii prechádzali online chatovacími miestnosťami a identifikovali sedemnásť ľudí oboch pohlaví, ktorí hlásili kýchanie hneď po sexuálnych myšlienkach a troch ľudí po orgazme. "Zdá sa tiež, že tieto dva javy sa nevyskytujú u tej istej osoby, čo znamená, že ide o dve odlišné entity: kýchanie po sexuálnych myšlienkach alebo kýchanie po orgazme. Nikto nespomenul, že by trpel neurologickým alebo rinologickým ochorením," uviedli experti.
Fenomén je známy už celé storočia. V 19. storočí dvaja výskumníci, W. C. Watson v roku 1875 a J. N. Mackenzie v roku 1884, skúmali spojenie medzi nosom a pohlavnými orgánmi. Fliess, mladý nemecký otorinolaryngológ a Freudov priateľ, neskôr vyvinul teóriu "nosovej reflexnej neurózy" spájajúcej nosové sliznice s oblasťami genitálií, možno kvôli nálezu erektilného tkaniva v oboch oblastiach. Výskumníci to pripisujú signálom v autonómnom nervovom systéme, aj keď je potrebné ešte ďalšie skúmanie v tejto oblasti, aby plne pochopili povahu tohto stavu.
"Určite to vyzerá zvláštne, ale myslím si, že tento reflex demonštruje evolučné relikty v zapojení časti nervového systému nazývanej autonómny nervový systém," vysvetlil Bhutta v rozhovore pre BBC. Ide o časť tela, ktorú nemožno ovplyvniť a ktorá riadi napríklad srdcový tep či množstvo svetla, ktoré prepúšťajú zreničky. Niekedy sa signály v tomto systéme skrížia, a to je podľa odborníkov dôvod, prečo môže dochádzať ku kýchaniu.
