MOSKVA - Prípad je uzavretý, oznámil zástupca náčelníka generálnej prokuratúry pre Ural Andrej Kurjakov. Podľa neho smrť deviatich účastníkov turistického pochodu na severnom Urale v roku 1959 zavinili zosuv lavíny a zlá viditeľnosť po prudkom zhoršení počasia.
Skaza Ďatlovovej expedície na horu Cholat Sjachyl (Hora mŕtvych), ktorú desiatky rokov zahaľovalo tajomno, dráždila fantáziu amatérskych bádateľov a stala sa námetom niekoľkých filmov, než sa úrady pod tlakom záujmu médií a verejnosti rozhodli záhadu objasniť. Expedícia, nazvaná podľa jej vodcu Igora Ďatlova, mala vo februári 1959 vyvrcholiť výstupom na horu vysokú 1079 metrov v severnej časti pohoria Ural. Keď záchranári stratili so skupinou rádiový kontakt, vydali sa ich hľadať. V jednom z priesmykov, ktorý nesie Ďatlovovo meno, našli deväť mŕtvych tiel. Mŕtvi mali dolámané končatiny a rozbité hlavy. Stan, v ktorom expedícia nocovala, bol pretrhnutý zvnútra, turisti v 30-stupňovom mraze opustili nocľah z neznámych dôvodov bosí. Známky boja ale vyšetrovatelia na mieste nenašli.
Jediný preživší, Jurij Judin, si zachránil život tým, že sa kvôli nevoľnosti od skupiny už skôr oddelil. Než v roku 2013 zomrel, snažil sa záhadu smrti svojich kamarátov objasniť, ale márne. Podľa úradnej správy vtedajších sovietskych vyšetrovateľov spôsobila smrť turistov bližšie neurčená prírodná pohroma. Verejnosť ale toto vysvetlenie neuspokojilo. Špekulovalo sa o útoku väzňov, ktorí utiekli z niektorého z okolitých táborov, lúpežnom prepadnutí domorodcami, hádke medzi členmi výpravy, výbuchu testovanej tajnej rakety či o nadprirodzených javoch.
Ruská prokuratúra od minulého roka podľa serveru Newsru.com skúmala 75 verzií smrti členov Ďatlovovej expedície. Kriminálne hypotézy vylúčila kvôli absencii dôkazov vrátane tých nepriamych. Nakoniec vyšetrovanie dospelo k záveru, že za tragédiu mohla lavína a zlá viditeľnosť. "Hypotéza o lavíne bola plne potvrdená, ale nebola jedinou príčinou," uviedol prokurátor. Po lavíne, ktorá zasiahla časť stanu výpravy, lyžiari stan rozrezali, aby sa dostali von, a utiekli po svahu dole k asi 50 metrov vzdialenému kamennému valu. Ten predstavoval prirodzenú prekážku, ktorá si mysleli, že ich ochráni. "Urobili všetko správne. Ale odhalili sme druhú príčinu, prečo skupina bola odsúdená k zániku. Stan už znovu nezbadali. Viditeľnosť činila len 16 metrov, ale boli až 50 od neho," spresnil Kurjakov s tým, že experiment overil, že za takých podmienok nie je možné stan nájsť, napriek tomu, že sa vie, v akom približnom smere sa nachádza.
Počasie sa prudko zhoršilo, vial silný vietor, teplota klesala. Ísť ďalej za takých podmienok nebolo možné. "Zapálili oheň, ktorý však horel len hodinu a pol. Skupina sa rozdelila," pokračuje prokurátor. Dvaja ľudia zomreli pri ohnisku. Ostatní sa snažili plaziť vo svojich stopách k stanu, ale vo víchrici pri teplote 40-45 stupňov pod nulou hneď zamrzli. A tí, ktorí sa snažili vyhrabať si v snehu úkryt, strhli ďalšiu lavínu, ktorá sa im stala osudnou. Traja turisti podľahli zraneniam typickým pre lavíny. Ostatní zamrzli. "Bol to hrdinský boj. Nevypukla žiadna panika. Ale za daných okolností nemali šancu sa zachrániť," dodal Kurjakov. O uralskej tragédii bolo nakrútených niekoľko filmov. V roku 2000 natočila uralská televízia TAU o nej dokument. O rok neskôr sa témy zmocnil televízny kanál History Channel. Fínsko-americký režisér Renny Harlin zas nakrútil v roku 2013 horor pod názvom Incident v Ďatlovovom priesmyku (The Daytlov Pass Incident).
