NORDEN - Matka dvadsaťjedenročnej Merryn Croftsovej sa s odstupom času vracia k bolestivým spomienkam na ťažké obdobie, kedy jej dcéra bojovala s chronickým únavovým syndrómom. Priebeh ochorenia opisuje ako absolútne mučenie a žiadnej matke neželá, aby prežívala to, čo ona.
Dvadsaťjedenročná Merryn zomrela v máji minulého roku a jej matka Clare je schopná o jej tragickom príbehu rozprávať až teraz. Svoju dcéru opisuje ako živé a aktívne dieťa. Keď ale mala pätnásť rokov, začali sa u nej prejavovať prvé príznaky zriedkavého ochorenia, tzv. myalgickej encefalomyelitídy (ME), ktorá je známa aj ako chronický únavový syndróm.
"Pamätám si, že po príchode zo školy si ľahla na pohovku a vydržala spať aj šesť hodín. Spočiatku som si myslela, že je iba lenivá ako všetci tínedžeri, ale keď sa sťažovala na neustálu bolesť svalov a únavu, prestalo sa mi to páčiť."
Neskôr dievčaťu opuchla tvár, ruky aj nohy. Trvalo veľmi dlho, než sa lekárom podarilo stanoviť diagnózu a na začiatku mladú pacientku dopovali silnými antibiotikami. Istý čas si dokonca mysleli, že ide o psychické ochorenie, takže dcéra absolvovala aj niekoľko návštev u psychológa.
Neskôr začala byť Croftsová citlivá na svetlo, zvuky, úplne sa jej zmenilo vnímanie vecí, z ktorých sa dovtedy tešila. Posledné tri roky svojho života prežila v ukrutných bolestiach na lôžku. "Bolo to strašné obdobie. Neželám to nikomu. Videla som svoju dcéru neuveriteľne trpieť a nemohla som jej nijako pomôcť, postupne prestali zaberať aj obrovské dávky morfínu. Tá bezmocnosť bola príšerná," hovorí matka. Merryn sa nakoniec dostala až do stavu, kedy mohla prijímať potravu iba hadičkou a celé jej trápenie sa skončilo pred necelým rokom. Keď zomrela, vážila iba 38 kíl. "Ale v tú noc, keď nás opúšťala, dokázala ma k sebe zavolať, aby sa so mnou rozlúčila."
