RÍM/BRATISLAVA - Zemetrasenie, ktoré vystrašilo Taliansko 23. novembra 1980, postihlo predovšetkým južnejšie časti krajiny. Dosiahlo 6,9 stupňa Richterovej stupnice s epicentrom medzi mestami Teora, Castelnuovo di Conze a Conze della Campania. O strechu nad hlavou pri ňom prišlo takmer 300-tisíc obyvateľov, zranilo sa 8848 ľudí a padlo mu za obeť 2 914 osôb.
Vedci na Aljaške čelia strachu: Seizmologická stanica zaznamenala podivné "zemetrasenie"
Prvé otrasy sa objavili v nedeľu podvečer o 19.34 h a trvali až 90 sekúnd. Medzi najviac postihnuté provincie patrili Avellino, Salerno a Potenza, ale rozšírili sa do ďalších oblastí a ovplyvnili prakticky celú oblasť stredného a južného polostrova. Dramatický rozsah zemetrasenia nebol zistený okamžite. Výpadok telekomunikačného spojenia zabránil vyhláseniu poplachu a až na druhý deň ráno, keď začal vzdušný prieskum helikoptérami, vyšla najavo časť skutočnej tragédie. Celé mestské štvrte boli zničené, z domov zostali iba ruiny.
Noviny, ktoré spočiatku informovali iba o desiatkach mŕtvych, pretože nemali k dispozícii presné údaje, museli svoju bilanciu neustále navyšovať. Konečné dôsledky katastrofy boli známe až na tretí deň od zemetrasenia, kedy sa hovorilo o strašidelných počtoch obetí a státisícoch ľudí bez domova. Vysoké čísla mali na svedomí najmä hlavné dva faktory, a to ťažký prístup záchranných vozidiel do vnútrozemských oblastí kvôli zlej infraštruktúre a nedostatok organizácie v civilnej ochrane, ktorá mala byť schopná optimálne a včas skoordinovať zdroje a prostriedky na záchranu.
Na túto skutočnosť poukázal aj vtedajší taliansky prezident Sandro Pertini, ktorý odsúdil nedostatok prostriedkov a oneskorenie, kedy sa zodpovedné zložky dostali do postihnutých oblastí až po niekoľkých dňoch. Drsné slová prezidenta spôsobili okamžité odstúpenie prefekta Avellina Attilia Lobefala a demisiu podal aj minister vnútra Virginio Rognon. Mnohé krajiny po správach o zemetrasení poslali do postihnutej oblasti nielen peniaze na obnovu, ale aj vojenské jednotky a zdravotnícky personál.
Otrasy zasiahli oblasť o rozlohe 17-tisíc km štvorcových. Na rekonštrukciu miest a obcí sa mali vynaložiť miliardy lír, Nemecko zaslalo pomoc vo výške 32 miliónov dolárov a USA 70 miliónov dolárov. V súvislosti s poskytnutými finančnými prostriedkami sa v 90-tych rokoch vynoril veľký korupčný škandál. Z celkovej sumy 40 miliárd dolárov išlo 20 miliárd na vytvorenie úplne novej triedy milionárov v tejto oblasti, viac ako šesť miliárd zinkasovala mafiánska Camorra a ďalšie štyri miliardy sa použili ako úplatky pre politikov. Na skutočné potreby ľudí tak napokon bola vynaložená iba štvrtina peňazí.
