SEVERNÝ SENTINEL - Ak sa pokúsite navštíviť tento ostrov, nečakajte, že vás jeho obyvatelia privítajú s úsmevom. Skôr budete mať šťastie, ak to prežijete v zdraví bez toho, aby na vás zrazu začali pršať zovšadiaľ oštepy a šípy.
Severný Sentinel patrí k Andamanom a Nikobarom, ktoré tvorí skupina 572 ostrovov v Bengálskom zálive ležiacom medzi Mjanmarskom a Indonéziou. V prípade však, že by ste si ho chceli prezrieť na vlastné oči, považujte vašu návštevu už vopred za nežiadúcu. Miestni obyvatelia totiž cudzincov nemajú radi a ani nikdy nemali.
Kmeň Strážcov hovorí, že sú priamymi potomkami prvých ľudí, ktorí prišli z Afriky. Odhaduje sa, že žili na Andamanských ostrovoch už pred 60-tisíc rokmi, ale skutočnosť, že ich jazyk je tak odlišný od iných obyvateľov ostrovov naznačuje, že po tisíce rokov mali iba veľmi malý kontakt s vonkajším svetom.
V súčasnosti sa odhaduje, že Severný Sentinel obýva 50 až 250 ľudí, ktorí sa však neustále bránia sčítaniu, takže presné číslo nie je k dispozícii. Ak sa totiž pokúsite zavítať na ich územie, či už ako rybár, novinár, alebo náhodný stroskotanec, s milými tvárami sa nestretnete. Ani ak by ste im ponúkli dary.
Po strašnom cunami v roku 2004, ktoré sa vytvorilo v Indickom oceáne, chcela skupinka ľudí z indického námorníctva prostredníctvom vrtuľníka zistiť, či niekto z obyvateľov ostrova túto pohromu prežil. Zdalo sa to byť nemožné, ale aj tak optimisti zložili potravinové balíčky na zem. Vtedy sa z hustej džungle vynoril jediný bojovník s lukom a šípmi a začal po vrtuľníku strieľať. Ani po takejto hroznej udalosti Sentinelania netúžili po pomoci a kontakte s inými.
Vďaka technológii, ktorá je dnes prístupná kdekoľvek, kde majú ľudia internet, sa dá do ich kráľovstva nazrieť aspoň prostredníctvom Google Earth. Na severnej strane ostrova vidno starý vrak lode prilepený k útesu, ale čokoľvek čo súvisí s bežným životom obyvateľov, ako ich domy, je ukryté v džungli.
V roku 1880 sa veľká skupina Britov vylodila na ostrove, ale trvalo im niekoľko dní, než sa dostali do kontaktu s domorodcami. Starší manželský pár so štyrmi malými deťmi z ich domov odvliekli do Port Blair, ale dospelí zomreli pravdepodobne v dôsledku choroby prinesenej zo Západu. Briti potom radšej deti spolu s darmi vrátili na ostrov.
Indické úrady sa pokúšali o mierový kontakt od roku 1967, ale vždy sa im dostalo iba streľby z lukov. Výnimkou nebol ani filmový režisér, ktorý v roku 1974 skončil so šípom v stehne. Lepšie nepochodil ani ušlý trestanec, ktorý sa na ich ostrov dostal na plti. More vyplavilo jeho telo prešpikované šípmi a s reznou ranou okolo krku. Posledný zaznamenaný kontakt pochádza z roku 2006, kedy dvoch mužov zabili pri nezákonnom rybolove v okolí ostrova.
Dnes indická vláda cúvla a mení svoju politiku, ktorá sa viac nebude pokúšať o žiadne návštevy. Uznala, že obyvatelia majú právo žiť tak, ako chcú, čo v tomto prípade zrejme znamená, odrezaní od zvyšku sveta.
