ATÉNY - Klimatická zmena zasiahla Grécko naplno. Extrémne horúčavy a dlhodobé sucho ohrozujú zásoby vody práve v čase, keď tam prichádzajú tisíce turistov. Sedem ostrovov už vyhlásilo stav núdze a niektoré sú odkázané na balenú vodu.
Grécke ostrovy sa pripravujú na jednu z najnáročnejších letných sezón posledných rokov. Turistov láka nielen tradičná krása Egejského mora, ale aj zvýšený záujem po premiére filmu Odysea. No spolu s rastúcimi počtami návštevníkov prichádzajú aj vážne problémy: extrémne horúčavy, dlhodobé sucho a kritický nedostatok vody, informujú noviny The Independent.
Sedem ostrovov v núdzovom režime
Až sedem ostrovov v Egejskom mori – Astypalaia, Tinos, Alonissos, Leros, Patmos, Symi a Karpathos – už vyhlásilo stav sucha. Mnohé z nich sú odkázané na balenú vodu, keďže klimatická zmena prináša horúcejšie letá a čoraz nevyspytateľnejšie zrážky.
Astypalaia, ktorá leží na juhovýchode Egejského mora, patrí medzi najviac postihnuté oblasti. Zatiaľ čo sever a západ Grécka zažili najvlhkejšiu zimu od roku 2022, ostrov ostal prakticky bez dažďa. Podľa miestnych dát išlo o druhú najsuchšiu sezónu od roku 2020.
„Ak by sme všetku vodu, ktorá spadla za rok, naliali do vedra, bolo by to len 2,5 centimetra,“ opísal situáciu starosta Nikos Komineas pri jedinom ostrovnom jazere, ktoré slúži ako hlavná zásobáreň vody.
Farmári bez vody, úroda hynie
V apríli úradníci odpojili farmárku Evdokiu Palatianou od jazera, aby šetrili zásoby. Jej úroda v Livadi, najúrodnejšej časti ostrova, začala hynúť. Ostala odkázaná na slanú, brakovú vodu z vlastnej studne.„Ak neprší, nič nezasadím,“ uviedla 71-ročná farmárka pri uschnutom mandarínkovníku.
Jazero, ktoré zásobuje Livadi aj hlavné mesto Chora, má momentálne len 150-tisíc m³ vody, čo je šestina kapacity. Pri letnej spotrebe okolo 900 m³ denne by vydržalo približne päť a pol mesiaca.
Riešením je drahá desalinizácia
V máji ostrov vyhlásil vodnú núdzovú situáciu, aby urýchlil výstavbu dočasnej desalinačnej jednotky s kapacitou 600 m³ denne. Zároveň zakázal zavlažovanie v Livadi, aby ochránil zásoby pre domácnosti a turistov.
Desalinizácia
Desalinizácia (odsoľovanie) je proces, pri ktorom sa z morskej alebo brakickej vody odstraňuje soľ a minerály, pričom medzi hlavné a najbežnejšie metódy patria reverzná osmóza a termálna destilácia. Využíva sa predovšetkým na premenu slanej vody na pitnú vodu v suchých oblastiach sveta. [1, 2, 3]
V Analipsi, na východe ostrova, musia farmári vodu dovážať alebo používať nekvalitnú vodu z vrtov. Existujúca desalinačná jednotka nedokáže pokryť populáciu, ktorá v lete narastá z 1 400 na 7 000 ľudí, preto pribudla ďalšia dočasná jednotka.
Desalinizácia je však energeticky náročná a drahá. Minister životného prostredia Stavros Papastavrou preto schválil 15 miliónov eur na posilnenie vodnej infraštruktúry na deviatich ostrovoch, z toho 1,5 milióna eur pre Astypalaiu.
Niektorí hoteliéri už zavádzajú vlastné opatrenia. Maria Alkalai, ktorá prevádzkuje hotel v Chore, ponúka hosťom 5-eurový voucher, ak sa vzdajú denného upratovania. Hostia iniciatívu prijali pozitívne.
Dlhodobé prognózy sú zlé
Podľa výskumného centra Demokritos môže byť sucho do roku 2049 ešte výraznejšie, keďže rastúce globálne teploty zhoršujú nedostatok vody na ostrovoch.
„Pre Grécko nie je voda teória. Je to otázka bezpečnosti, ekonomického rastu a ochrany miestnych komunít,“ zdôraznil minister Papastavrou.
