LONDÝN - Ľudstvo sa podľa uznávaného vedca môže ocitnúť na hrane vlastného prežitia. Hrozby, ktoré si samo vytvorilo, môžu rozhodnúť o jeho budúcnosti skôr, než si dokážeme pripustiť.
Tvrdé slová uznávaného vedca
Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku David Gross upozornil na možný vývoj, ktorý vyvoláva obavy. V rozhovore pre Live Science naznačil, že budúcnosť civilizácie nemusí byť taká dlhá, ako si mnohí myslia.
Podľa jeho slov dnes nie je najväčšou prekážkou vedy samotná zložitosť fyziky, ale oveľa zásadnejšia otázka – či ľudstvo vôbec vydrží dostatočne dlho na to, aby našlo odpovede.
„Máme možno len niekoľko desaťročí“
Gross pritom použil mimoriadne ostré vyjadrenia: „Momentálne trávim čas tým, že sa snažím ľuďom vysvetliť, že šanca, že budú žiť ešte 50 rokov, je veľmi malá. Vzhľadom na riziko jadrovej vojny máme približne 35 rokov.“
Zároveň zdôraznil, že ide o orientačný odhad, nie presnú predpoveď.
Jadrová hrozba opäť v centre pozornosti
Podľa fyzika predstavuje najväčšie riziko práve možný jadrový konflikt. Dnešný svet disponuje viac než 12-tisíc aktívnymi jadrovými hlavicami a niekoľko štátov má schopnosť zničiť súčasnú civilizáciu.
Gross odhaduje, že pravdepodobnosť jadrovej vojny sa pohybuje okolo dvoch percent ročne. Hoci sa to môže zdať ako nízke číslo, v dlhodobom horizonte ide o výrazné riziko, ktoré môže zásadne ovplyvniť „životnosť“ civilizácie.
Rozpad dohôd zvyšuje neistotu
Situáciu podľa neho zhoršuje aj oslabovanie medzinárodných dohôd o kontrole zbrojenia. Tie počas studenej vojny pomáhali udržiavať určitú rovnováhu, no dnes ich význam postupne klesá.
Svet sa zároveň mení – namiesto dvoch veľmocí dnes existuje viac jadrových hráčov. To zvyšuje riziko chybných rozhodnutí a nedorozumení, povedal Gross podľa Economic Times.
Gross upozorňuje, že riadenie takejto rovnováhy je výrazne zložitejšie než v minulosti, pričom diplomatické mechanizmy zaostávajú za tempom technologického vývoja.
Umelá inteligencia ako nový faktor
K tradičným hrozbám sa podľa vedca pridáva aj moderný prvok – umelá inteligencia.
V situáciách, kde treba rozhodovať v priebehu sekúnd, môže dôjsť k tomu, že časť zodpovednosti prevezmú automatizované systémy.
Tie síce dokážu reagovať rýchlejšie než človek, no podľa Grossa nedokážu pochopiť dôsledky svojich rozhodnutí.
Simulácie konfliktov už dnes ukazujú, že systémy založené na umelej inteligencii majú tendenciu eskalovať situáciu až na úroveň jadrovej vojny, pretože ju vyhodnocujú ako „efektívne riešenie“.
Varovanie napriek vedeckému pokroku
Gross patrí medzi významné osobnosti modernej fyziky a zásadne prispel k poznaniu základných síl prírody. Napriek tomu zdôrazňuje, že samotný vedecký pokrok nezaručuje prežitie ľudstva.
„Existujú kroky, ktoré môžu štáty urobiť. Napríklad spolu hovoriť. V posledných desiatich rokoch však dohody miznú. Vstupujeme do neuveriteľných pretekov v zbrojení. Máme tri supersily s jadrovými zbraňami. Ľudia hovoria o ich použití, v Európe prebieha veľká vojna, bombarduje sa Irán, India a Pakistan boli na pokraji konfliktu,“ varoval.
